Ako sme vám sľúbili, prinášame vám fotoreport a pár informácii z našej cesty do Srbska. Konkrétne vydali sme sa do hlavného mesta – Belehradu, ktoré bolo aj hlavným mestom bývalej Juhoslávie. Toto mesto rozhodne nemá za sebou jednoduchú históriu. Je poznačené vojnami, ktoré sa tu odohrali v minulosti. Naposledy bolo bombardované v roku 1999 vojskami NATO. V tomto období je situácia pomerne stabilná. Srbi sú veľmi priateľskí a cítiť z nich južanský temperament.
Prvý večer čo sme dorazili čakal nás nie veľký kultúrny šok ako to býva pri vzdialenejších krajinách, ale práve naopak Srbsko nám je veľmi podobné, najmä rečovo. Hneď po ubytovaní v hoteli v centre mesta nás pohostinní srbi zobrali na večeru do prestížnej reštaurácie v centre mesta. V pozitívnom duchu sa niesol celý uvítací/zoznamovací večer, popíjali sme červené víno, rakiju a jedli ich tradičné domáce jedlá – čevabčiči, pliaskavica. Do toho nám hrala tradičná domáca živá hudba. Prvý večer sme zakončili tradičnou srbskou diskotékou, kde opäť hrala živá hudba. Trošku nás zaskočilo ich riešenie diskotékových klubov. Srbi zvyknú tancovať okolo okrúhleho stola do kruhu. Nemajú vyčlenené miesto na parket je to viac také osobnejšie ako u nás.
Druhý deň nás čakali anglické raňajky v jednej z ich študentských reštaurácii priamo pri škole. Absolvovali sme prehliadku mesta, navštívili sme aj právnickú fakultu našich kolegov v Belehrade. Ďalej sme pokračovali na pevnosť Kalemegdan, kde sme si užili nádherný výhľad na sútok dvoch riek Sávy a Dunaja. (rozpoznáte ich podľa toho, že Sáva je užšia a modrá, a Dunaj, je naopak širší a hnedý) Popri tom sme prechádzali okolo parlamentu a nasledovala opäť chutná večera. Večer nás domáci zobrali do podniku, kde sme hrali spoločenské hry a popíjali rakiju. Neskôr sme sa presunuli do „Kafány“ (srbské ozn. diskotéky/zábavy), kde tento krát hrala domáca cigánska živá hudba. Takto sme sa zabávali až do rána.
Treti deň bol opäť veľmi náročný, čo už pocítili aj naše nohy. Navštívili sme Srbskú národnú banku, kde sme sa dozvedeli ako funguje srbký menový system. Poukazovali nám srbské bankovky, históriu banky ale aj to ako sa razia mince. Na záver nás prekvapili tým, že nám každému vytvorili vlastnú bankovku. Ďalej nasledovalo opätovné navrátenie na pevnosť Kalemegdan, kde nám prezident organizácie Elsa v Belehrade – Nenad poukazoval unikátnu zbierku tankov, v ktorej mal neuveriteľný prehľad. Zaujímavá bola taktiež expozícia vojenského múzea. Večer sme sa premiestnili na večernú prednášku na právnickú fakultu, kde prednášala diplomatka z Venezuely. Aj keď sme jej máločo rozumeli, kedže jej prejav bol po španielsky a následne tlmočený do srbčiny. Po prednáške sme ešte zavítali spolu s domácimi aj na ich národný štadión, ktorý ma kapacity cez 60 000 ľudí a je domácim ihriskom pre team „Red star Belgrade“. Následne nás čakala rozlúčková párty opäť v jednom klube.
V sobotu a teda v posledný deň sme zakončili náš výlet v skorých ranných hodinách a presunuli sme sa na stanicu. Čakala nás dlhá cesta domov, no odchádzali sme plní zážitkov. Osobne videl som aj krajšie mestá ako Belehrad (architektonicky myslím) ale aj napriek tomu si ma získalo priateľskosťou miestných ľudí, dobrého jedla a celkovou atmosférou, ktorá vo mne zanechala výborný dojem. Možno niekedy sa zase opäť vrátim.
V mene celého teamu Zdolahore a študentov Elsa Košice ďakujem Else Belgrade.
Na záver aj video a ďalšie fotografie
