Nero: cisár, ktorý zabil svoju matku

Rímskeho cisára Nera, ktorý vládol v rokoch 54 až 68 nášho letopočtu považovali za monštrum. Príbeh vraždy vlastnej matky cisára by pokojne mohol byť predlohou moderného kriminálneho románu. Prvý pokus odstrániť Agrippinu z cesty, napriek premyslenému scenáru Nerovi nevyšiel. Vražda sa podarila až na druhý pokus. Historikom sa vďaka podrobnému spracovaniu zdrojov podarilo zrekonštruovať sled udalostí.

Opis udalostí, ktorý bol základom historického skúmania pochádza z pera Tacita, ktorý však žil až niekoľko desaťročí potom. Ako porovnanie vzali historici do úvahy taktiež opis gréckeho historika Cassiusa Dia (3. storočie) a zápisky cisárovho životopisca Suetona vytvorené začiatkom 1. storočia. Napriek týmto správam, ktoré sú poznačené kritickým postojom voči cisárovi, v jadre ich môžeme považovať za hodnoverné.

Jed ani dýka použité neboli

Jed alebo dýka? To bola v dobe rímskeho cisára pri plánovaní vraždy najväčšia dilema. Nero sa však rozhodol inak. Písal sa rok 59. Nero začína s plánovaním vraždy vlastnej matky. Na vraždu sa však nerozhodol použiť ani jed, ani dýku. Dýka mu pripadala príliš násilný a nápadný spôsob vraždy. Jed pri cisárskom stole až príliš vierolomný – a čo viac, Nerova matka už roky pravidelne užívala rôzne medikamenty, ktoré z nej pravdepodobne učinili odolnú voči jedom. Anicetus v postavení radcu Nera prišiel s nápaditou myšlienkou. Nešťastie na lodi na otvorenom mori. Nero neskrýval nadšenie.

Pokus číslo 1

Prípravy vraždy sa začali. Ako však vylákať ostražitú Agrippinu na Nerovymi ľuďmi upravenú  loď na šíre more? Príležitosť sa naskytla, keď sa cisár vybral na náboženskú slávnosť do prímorských kúpeľov Baiae pri Neapolskom zálive a pokrytecky na ňu pozval aj svoju matku. Tá pozvanie prijala a na určené miesto sa doplavila na vlastnej lodi. V prístave ju privítal Nero. Po hostine v mestečku Bauli sa slávnosť skončila. Pre Agrippinu však bola pristavená nová upravená loď. Jej loď nebola plavbyschopná po „náhodnej“ zrážke s iným člnom. Nerovi už neostávalo nič iné, len čakať na správy  o matkinej smrti. Loď upravená Nerovymi ľuďmi s Agrippinou vyplávala na more. Všetko išlo podľa plánu.

Strecha Agrippinej kajuty bola zaťažená olovom. Bola krehká a pod tlakom váhy nevydržala. Jeden zo sprievodcov Agrippiny bol na mieste mŕtvy. Agrippina ľahko zranená skočila do mora, kde ju zachránila bárka a podarilo sa jej bezpečne dostať na breh. Bola si vedomá, že nejde o nešťastnú náhodu a tieň podozrenia padol na jej syna. Smrti unikla len o vlások. Prístrešie našla v dome na vidieku. Považovala za rozumné, tváriť sa, že netuší o zámeroch Nera. Následne poslala svojho sluhu k cisárovi s posolstvom, že zázračnú záchranu prežila. Nero sa adaptoval novej situácii, sluhu uvrhol do väzenia  a obvinil svoju matku z pokusu o vraždu cisára.

Pokus číslo 2

Plán s loďou na prekvapenie všetkých zainteresovaných nevyšiel. Nero sa však úmyslu zavraždiť svoju matku nevzdal. Do úvahy prichádzalo ďalšie riešenie, ktoré by bolo jednoduchšie – fingovaná samovražda. Ako dôvod by Nero pred verejnosťou uviedol neznesiteľnú hanbu svojej matky v prípade naplánovaného pokusu o vraždu vlastného syna, ktorý však nevyšiel. Ešte v tú noc poslal Nero do vily, kde sa Agrippina zdržiavala, svojich zabijakov. Plán bol jasný. Nenápadne sa priblížiť a nafingovať samovraždu.

Nerovi ľudia obkľúčili vilu, kde sa Agrippina zdržiavala. V noci vtrhli do jej spálne, kde ležala okrem Agrippiny aj jej slúžka. Tá sa preľakla a dala sa na útek. Agrippina za ňou zúfalo zakričala: „Aj ty ma opúšťaš!“ Následne spoznala jedného z Nerovych chlapov menom Anicet.

Nádej umiera posledná

Agrippina aj v tomto okamihu slepo verila, že sa Nero iba zaujíma o stav svojej matky a že nie je schopný ju nechať kruto zavraždiť. Jeden z trojice zabijakov však udrel Agrippinu do hlavy, ďalší vytasil meč. V tom momente Agrippina ztrhla rúcho zo seba, obrátila svoje lono proti nemu a zvolala: „Do tohto tela máš trafiť!“ Krvácala posiata ranami a skonala mučivou smrťou. Jej slová boli doplnené starovekým historikom: „… lebo toto telo porodilo Nera.“

Aký mal Nero motív?

Agrippina skonala vo veku 43 rokov v niektorý deň medzi 19. a 23. marcom v roku 59. Po celý život Ambiciózne od začiatku sledovala svoj cieľ – urobiť zo svojho syna cisára. Nero mal byť svojej matke za čo vďačný. V roku 49 sa Agrippina vydala za cisára Claudiusa a do manželstva priviedla mladého Nera z predošlého manželstva. V roku 54 bol Claudius otrávený jedlom z húb, ktoré boli naservírované na odporúčanie Agrippiny. Nerovi – ako následníkovi už nič nestálo v ceste.

Matka bola synovi neskutočnou oporou. Mala skúsenosti a vedela zaobchádzať s mocou. Nerov charakter a jeho mentálne dispozície a psychika odôvodňovali jeho správanie. Spočiatku robil všetko tak, ako mu matka radila. Jeho radcom bol známy filozof Seneca. Po uvedomení si, kto je – mocný panovník svetovej rímskej ríše – sa všetky jeho predispozície začali prebúdzať. A tu nastal zlom.

Nero však prežil svoju matku len o 9 rokov. Dňa 9.júna 68 nášho letopočtu po tom, ako si znepriatelil senát a vojsko, spáchal samovraždu.