Počas minulého týždňa, presnejšie 16. júla uplynulo 75 rokov od historicky prvého testu jadrovej zbrane. Respektíve prvého, o ktorom sa svet dozvedel a bol informovaný. Test sa uskutočnil v Spojených štátoch amerických v Novom Mexiku v roku 1945. Jednalo sa o explóziu plutóniovej nálože.
Atóm, tak obyčajný a tak výnimočný. Práve v 20. až 40. rokoch minulého storočia došlo k veľkému vedeckému pokroku. Atóm a jeho štiepenie sa stali predmetom rozsiahleho vedeckého skúmania. Mnohým sa určite vyjaví Projekt Manhattan, čo bol krycí názov americkej armády pre vývoj jadrových zbraní. Projekt sa realizoval v rokoch 1942 – 1946 a americká vláda doň investovala viac ako 30 miliárd dolárov. Výsledkom tohto projektu boli plutóniové nálože Little Boy a Fat Man, ktoré boli neskôr použité pri bombardovaní dvoch japonských prístavných miest Hirošima a Nagasaki.
Jadrový test Trinity tomuto bombardovaniu predchádzal a tak tvoril vo vývoji jadrových zbraní významnú úlohu. Američania v Novom Mexiku v meste Los Alamos zriadili koordinačné a vývojové stredisko, kde sa zameriavali na jadrové reakcie, štiepenie atómu a konštruovanie samotných zbraní, ktoré môžu byť použité počas vojnových konfliktov.
Prečítajte si aj: Čínska ekonomika by zažila recesiu aj bez pandémie: Ako sa teraz správa?
Vývoj jadrovej zbrane nebol vôbec jednoduchý. Trinity sa počas vývoja stretlo s niekoľkými komplikáciami. V počiatkoch stavalo silu jadrovej zbrane predovšetkým na uráne 235 a plutóniu. Výroba uránu 235 však bola veľmi náročná a vtedajšie urýchľovače častíc neboli dostatočne výkonné. Získať plutónium bolo omnoho jednoduchšie. Plutónium totiž vzniká ako vedľajší produkt priamo pri činnosti jadrových reaktorov. Toto plutónium však nebolo tak efektívne a strácalo rýchlo svoje pôvodné vlastnosti. 17. júla 1944 tento problém vyriešili jeho stlačením, čím plutónium zvýšilo svoju hustotu. Riziko však spočívalo v jeho rozpínavosti, ktorá mohla spôsobiť nečakanú explóziu.
Preto sa generál Leslie Groves a výskumník Robert Oppenheimer rozhodli, že predtým ako bude zbraň použitá v praxi, musí byť otestovaná. Projekt Trinity sa uskutočnil 16. júla 1945 medzi mestami Carrizozo a Socorro (White Sands Misslie Range). Postavené boli dva protiatómové bunkre. V danom období nazvať bunkre protiatómové, keď nepoznáte ničivú silu jadrovej zbrane, bolo v celku odvážne, no oba bunkre, jeden vzdialený od miesta výbuchu 16 km a druhý 27 km, ostali stáť. Test viedol profesor z Harvardskej univerzity Kenneth Bainbridge a expert na výbušniny George Kistiakowsky.
Jadrová nálož explodovala o 05:29:21 miestneho času a sila výbuchu sa dala prirovnať k sile výbuchu 20 kiloton TNT. Po výbuchu na mieste ostal kráter hlboký tri metre a široký viac ako 330 metrov. Piesok v kráteri sa roztavil a krátko po výbuchu bol zasypaný. Tlakovú vlnu bolo cítiť v okruhu až 160 km a atómový hríb dosiahol výšku 12 000 metrov. Záblesk bolo vidno do vzdialenosti viac ako 240 km a akustický jav sa šíril v okruhu až 320 km. Výsledok testu bol oznámený prezidentovi Harrymu Trumanovi. Samotné výsledky testu však boli zverejnené až po jadrovom útoku na Hirošimu.
Robert Oppenheimer pri pozorovaní výbuch komentoval so slovami:
„Now we are all sons of bitchies.“
Od tej doby Američania uskutočnili ešte niekoľko desiatok jadrových testov, z ktorých mnohé bol čiastočne utajené, naposledy sa mal jadrový test oficiálne uskutočniť v roku 1992. Pred pár mesiacmi to však bol americký prezident Donald Trump, ktorý upozornil, že americká vláda by mohla zrealizovať po dlhej dobe ďalšiu jadrovú skúšku. Jedinou krajinou, u ktorej boli oficiálne potvrdené jadrové testy je Severná Kórea, ktorá jadrové zbrane testovala v roku 2017.
Samozrejme, na vyjadrenia amerického prezidenta sa strhla vlna kritiky a nesúhlas vyjadrili i viacerí generáli. Trump sa ohradil so slovami, že Rusko a Čína testy v tajnosti vykonávajú mesiac, čo mesiac.
