Poznáte to? Čaká vás skúška v škole, náročné rokovanie v práci, prezentácia projektu, prednáška, čokoľvek, čo si vyžaduje vašu angažovanosť. A zrazu prichádzajú pochybnosti, strácate vieru v to, že to dokážete, dostávate sa pod tlak a namiesto sústredenia sa na daný akt, radšej upriamujete pozornosť na niečo iné, pretože nedokážete alebo nechcete čeliť danej skutočnosti. Prečo si ľudia neveria?
Prečítajte si aj: Denník motivácie: Cesta je cieľ
Pochybnosti vždy boli aj budú, je to prirodzené, a to by sme sa mali naučiť. No práve, keď si to uvedomíme pochopíme, že ide o niečo prirodzené. Každý človek by si mal uvedomovať svoje hranice, ale automaticky to neznamená, že by mal znižovať nároky na svoj progres, že by mal zabudnúť na svoju individualitu a sebarozvoj, ktorý každý z nás potrebuje. Ľudia si neveria v rôznych veciach a príčin môžu byť milióny, no tu je niekoľko dôvodov, z ktorých naša neviera v seba pramení.
Bojíme sa odmietnutia a kritiky
Predstavte si situáciu, ktorá je pre vás nekomfortná a vy viete, že ak to nevyjde, môže to dopadnúť fiaskom alebo sa na vás bude valiť vlna kritiky. Čo s týmto strachom? Všetko záleží od vás, od vášho prístupu. Nikto vám nedokáže garantovať, že nemôžete mať zlý deň a nepokazíte aj tú najbanálnejšiu vec, no báť sa čeliť zodpovednosti, báť sa toho, že dostanete zápornú odpoveď alebo vás práve nepochvália vám môže ľahko stáť v cesta za pravým opakom a úžasným skokom vpred.
Strach z reakcie okolia
Sme zvláštne tvory, niektorí jedinci sa neboja hrať na doslovných exhibicionistov, trpia potrebou vybočovať z noriem, stávajú sa z nich extrémisti a prezentujú sa extravaganciou. A potom sú tu ľudia, väčšina, ktorá sa tak nejako boja nahlas aj pozdraviť v obchode. Scenárov, čo by sa mohlo a nemohlo stať, keby…Takých je dosť, ale báť sa niekoho názoru, pričom ešte nepoznáte výsledok? Majú nás súdiť iní? So svojimi pocitmi budete vždy zaspávať len vy, nikto iný.
Nemáme názor
Možno sa to nemusí pozdávať každému, no aj hlúpy názor je názor a ak ho niekto dokáže vysloviť, áno, musí čeliť následkom. Ale stále je to lepší spôsob, ako nemať názor žiadny. Prečo si ľudia neveria? Pretože nevedia, prečo by mali. Nepoznajú svoje hodnoty a nedokážu si v hlave kreovať názor na danú vec, tobôž, aby ho vyslovili. Práve fakt, že nedokážeme racionálne uvažovať spôsobuje, že si neveríme. Ak ten názor máte, držte sa ho. Samozrejme, nebojte sa vypočuť si názor iný a akceptovať ho. Prehodnocovať názory je prirodzené.
Vopred vytvorený záver
Netvárme sa, že to nerobí každý. Veď v hlave nám za deň prebehne tak stovka scenárov, ako dopadne to, tamto a to tiež. Nehovoriac o tom, že ak ide o nejakú zodpovednú úlohu, ktorá nás čaká, namiesto toho, zvládnem to, pripravoval som sa, mám na to, si predstavíme katastrofický scenár ako začneme horieť uprostred oceánu. Už vopred tak máme vytvorený záver, ktorý sa môže – nemusí naplniť. Ideálne však nie je ani tvoriť si závery prehnane optimistické, hoci vízia o viera v samého seba v zdravej miere je najlepší spôsob ako začať veriť v úspech a dosiahnuť ho.
Pocit menejcennosti
Nie sme dosť dobrí na to, pre tú, pre toho, pre niekoho…Ach! Možno ste vo svojom okolí počas detstva či dospievania započuli, že nie, toto nie je pre teba, toto nedokážeš, toto je len pre tých čo majú…Zrazu sa v človeku začal tvoriť, akýsi stereotyp a začal upriamovať pozornosť na veci, ktoré nedokáže. Utiahnutosť, strach a predstavovanie si vlastnej pseudoreality, ktorá nie je ani pseudo a už vôbec nemá nič spoločné s realitou. Tento pocit si predstavte ako oblečenie. Prezlečte sa a staňte sa tým, kým naozaj chcete.
