Každý z nás je iný a každý z nás nachádza inšpiráciu svojím spôsobom. Čítate, pozeráte, počúvate, vnímate… Podstatné je, aby ste mali inšpiráciu a motiváciu žiť, tvoriť a byť dnes lepším človekom ako včera. Michal Hrehuš nepochybne patrí medzi ľudí, ktorí inšpiráciu hľadajú, ale vedia ju ponúknuť i iným.
Mladý podnikateľ a zakladateľ projektu I Can Academy Michal Hrehuš, autor populárnych Motivačných kalendárov a spoluautor Motivačných diárov, ktoré dnes menia zmýšľanie ľudí, začínal svoju životnú cestu ako mladý študent v zahraničí. Ocitol sa v náročnej situácii na druhom konci sveta v Asutrálii, objavil čaro osobného rozvoja, a to zmenilo jeho život. Omnoho viac o sebe a svojom rozvoji vám prezradí Michal Hrehuš v rozsiahlom rozhovore.
Michal, ste mladý podnikateľ, zároveň motivátor, manžel a už aj otec, ktorému sa podarilo zrealizovať úspešné projekty, ktoré dnes motivujú tisícky možno desaťtisíce ľudí. Kým bol Michal Hrehuš predtým, než sa stal tým, kým je dnes?
Začnem niečím, o čom často nehovorím, no možno by som mal. Narodil som sa s rázštepom chrbtice (vývojová anomália, ktorá postihuje chrbát a oblasť miechy a následne dochádza k defektom nervovej trubice a stavcov, pozn. red.). Od malička som mal problém napríklad udržať rovnováhu na jednej nohe a keď chodím, zdá sa, akoby som kríval. Kvôli tomu som sa často cítil prvých dvadsať rokov života ako menejcenný a nedával som si veľkú hodnotu, či dôležitosť.
Živo si pamätám situácie, ako som chodil na základnú školu a v duchu som si hovoril: „Hlavné, že tí druhí sú šťastní. Na mne až tak nezáleží.“
Bol som teda dosť tichý. Nepriebojný a veľmi utiahnutý. Snažil som sa správať vždy tak, aby som bol dobrý v očiach tých druhých. Dobrý chlapec, dobrý syn, dobrý žiak. A to aj vtedy, keď som si musel kvôli tomu zakusnúť do jazyka a uspokojiť sa s niečím, čo som nechcel. Na druhej strane som bol vždy veľmi bystrý. Myslenie, logika a učenie mi vždy išli dobre. A keďže som chcel veci rozlúsknuť, vypestoval som si silnú vynaliezavosť a vytrvalosť.
Kde a kedy Vám prišla na um idea založenia I Can Academy? Čo alebo kto – bol tou inšpiráciou?
Začalo to tým, že som sa po strednej škole rozhodol ísť študovať do Sydney v Austrálii. Znie to ako sen a aj mne to tak spočiatku znelo, ale…
Spočiatku som si nevedel nájsť prácu, pretože som nemal skúsenosti. A nechcel som klamať, že som všade bol a všetko viem. Neskôr sa mi stalo, že som dvakrát nedostal zaplatené za celý mesiac práce. Škola, do ktorej som chodil, nestála za nič. Jej jediný zmysel bol, aby sme mohli mať študentské víza. Ja som tam však chcel študovať.
Moja finančná situácia sa zhoršovala, až som sa dostal do stavu, keď som robil na dvoch miestach naraz, voľný deň som mal len ak ma odniekiaľ vyhodili a aj tak mi zárobok nevychádzal na základné potreby: jedlo, nájom a školné. Navyše, neznášal som prácu, ktorú som robil. Po roku som sa každé ráno budil s myšlienkou aby už bolo desať hodín večer a ja som mohol ísť znova spať.
Bolo to práve vtedy, keď som objavil svet osobného rastu. Bolo to v novembri 2007. Videl som film Tajomstvo a prvýkrát v živote som si uvedomil dve veľmi podstatné veci:
1. Len ja som zodpovedný za svoje šťastie a ak sa ja neurobím šťastným, nikto iný to za mňa nespraví.
2. Len ja sa môžem rozhodnúť, čo chcem a nikto nemôže a nemá nárok súdiť, či som sa rozhodol správne alebo nie.
To bol obrovský obrat oproti tomu, ako so premýšľal a správal sa dovtedy.
Začal som študovať knihy, ktoré som dovtedy nikdy nečítal a bol to taký obrat v mojom vnútornom svete, že som sa rozhodol, že prídem na Slovensko a budem podporovať ľudí v ich osobnom raste. Dnes viem, že nebyť tej ťažkej skúsenosti v Sydney, nepochopil by som ani polovicu z toho.
Nevedel som, čo sa z toho vyvinie. Prijal som však za svoje poslanie a cítil som až povinnosť nájsť spôsoby, ako podporiť ďalších, ktorí možno sú v podobnej situácii ako som bol ja, no nevedia sa z nej dostať.
Verili ste, že môže Váš projekt osloviť také množstvo ľudí?
Áno. A o mnoho viac. V knihe Myslením k bohatstvu Napoleon Hill píše, že neexistuje niečo také ako niečo za nič. Ak niečo chcete, musíte byť ochotní dať niečo, čo je tomu adekvátne. Ja som to pochopil tak, že ak chcem ľuďom ukázať, že je možné byť úspešný, bohatý a šťastný zároveň, musím byť príkladom.
Nebola to možnosť, dúfanie ani želanie. Jednoducho som vedel, že ak chcem byť vzorom, musím sa takým stať a preto musím nájsť spôsoby, ako poskytovať služby vo veľkom. Spočiatku som nevedel ako, ale vedel som, že sa to dá, pretože iní ľudia to dokázali tiež.
Ste zakladateľom Myšlienky dňa, taktiež ste vytvorili komunitu I Can Academy – osobný rozvoj na Facebooku, tvoríte aj blogy s motivačným obsahom. Ako došlo k vzniku týchto projektov?
Prvá bola stránka na Facebooku. Keď som ju založil, volala sa Myslím pozitívne. Jej založenie však nebol môj nápad, ktorý by sa len tak objavil z ničoho nič.
Potom ako mi film Tajomstvo zmenil život, ma zaujímalo, čo by si to vyžadovalo, keby som chcel niektorého z účinkujúcich pozvať na Slovensko a spraviť s ním veľký seminár. Ako som tak hľadal informácie, zistil som, že Bob Proctor mal mať seminár v Londýne o necelý mesiac neskôr. To som už bol na Slovensku. Pracoval som, mal som niečo našetrené, mal som dovolenku, tak som išiel. Bol to vôbec môj prvý seminár a hneď trojdňový.
Rozprával som sa s organizátorom toho podujatia a on mi poradil, že ak chcem spraviť niečo podobné, mám začať tým, že začnem budovať okolo seba skupiny ľudí, ktorí sa zaujímajú o osobný rast. A keďže som sa vzdelával v internetovom marketingu a na Facebooku som bol zaregistrovaný už nejaký ten čas, bola to prvá a ukázalo sa, že veľmi dobrá voľba. Všetko ostatné sa už len nabaľovalo.
Postupne ste založili aj e-shop, kde klientom-zákazníkom ponúkate motivačné diáre a kalendáre. Tieto produkty si získali množstvo fanúšikov. Čo vás viedlo k ponuke takéhoto sortimentu? Ako to vzniklo?
Ja verím, že keď je človek pripravený, príležitosť si ho nájde. Je však na ňom, aby ju využil.
Tak to bolo aj s prvým úspešným produktom – s Motivačným kalendárom. Už niekoľko rokov som budoval stránku na facebooku nejaký čas rozosielal ľuďom inšpirujúce emaily cez Myšlienku dňa. Jedného dňa som na Facebooku uverejnil preklad jedného anglického plagátu. Nebol na ňom žiaden obrázok, len citáty poskladané tak, aby dávali spolu zmysel. Ľudia to milovali. Niekto mi napísal, že by si taký plagát kúpil, keby som ho dal vytlačiť v slovenčine. A tu sa ozval vynaliezavý dobrý chlapec vo mne. Ako umožniť ľuďom, aby si zavesili taký plagát na stenu bez toho, aby ho museli nalepiť lepiacou páskou a poškodiť stenu?
Odpoveď bola jasná, no tvárila sa ako zdĺhavá práca: „Sprav z toho kalendár, ktorý si zavesia na háčik.“ Bol koniec októbra 2011 a vedel som, že ak to mám zrealizovať, musí to byť teraz. Nie o mesiac, lebo teraz bude sezóna na kalendáre. Tak som sa pustil do práce. Nové texty, zaučenie sa do grafických programov, tlač… A o pár týždňov som si bol vyzdvihnúť prvých 500 kusov, ktoré sa rozpredali do konca roka.
Znie to možno ako úspech cez noc, no nebyť tých niekoľko rokov budovania komunity, nebolo by to ani z ďaleka také jednoduché. S nápadom na diáre prišla o tri roky moja priateľka, teraz už manželka. A bol som nadšený, lebo presne to som hľadal – spôsob, ako ľuďom predstaviť osobný rozvoj aj bez toho, aby sa oň museli zaujímať.
Pri práci Vám teda pomáha aj Vaša manželka Patrícia. Máte úlohy v rámci fungovania a organizácie projektov nejakým spôsobom rozdelené?
Ona je tá kreatívnejšia. Tá, ktorej chodia skôr nápady a k nej idem vždy, keď sa chcem poradiť, niečo vymyslieť a urobiť brainstorming. Ja som ten, kto dá veciam poriadok a vie ich zrealizovať tak, aby dávali zmysel ako celok.
Pracovanie s niekým blízkym má však aj iné úskalia. Nielen otázku ako si rozdelíte kompetencie. Mnoho ľudí nie je zvyknutých tráviť spolu takmer 24 hodín denne každý jeden deň. Nie sú zvyknutí, že by ich pracovná sféra priamo zasahovala aj do ich vzťahov. A preto sa držíme niekoľkých zásad. Jednou z nich je to, že keď pracujeme, neriešime osobný život. A keď sme doma, neriešime prácu, len ak sa tak rozhodneme. Tiež nám v porozumení a pochopení silných stránok veľmi pomohlo porozumenie osobnostným profilom a podobne.
V minulosti ste v rámci Slovenska organizovali aj motivačné semináre a rôzne workshopy. Plánujete v budúcnosti s takýmito akciami pokračovať?
Myslím si, že sa k tomu vrátime. Zatiaľ nemám konkrétne plány ani termíny, ale veľmi ma to bavilo a bolo skvelé udržiavať osobný kontakt s našimi zákazníkmi a vidieť ich reakcie na to, čo robíme, naživo.
Kde Michal Hrehuš hľadá inšpiráciu a motiváciu keď je to potrebné? Máte nejaké obľúbené voľnočasové aktivity, obľúbené knihy, filmy, seriály alebo nejaké hobby, ktoré Vás dobíja?
Inšpiráciu vždy čerpám od ľudí, ktorí sú oveľa ďalej ako ja. Keďže viem dobre anglicky, sledujem hlavne zahraničných rečníkov. Predsa len, oni sú v tom už desaťročia. K nám táto vlna osobného rastu prišla len nedávno.
Z nejakého dôvodu mi učaroval Bob Proctor – ten starý pán z filmu Tajomstvo. Absolvoval som mnoho jeho seminárov a videl snáď všetky videá, čo sa dali.
Čo sa týka voľnočasových aktivít, tak veľa času mi zaberie naša dvojročná dcérka Vaneska. A ak predsa len nejaký čas vyjde nazvyš, rád si prečítam alebo vypočujem niečo inšpirujúce.
Všeobecne, myšlienky dňa, ktoré produkujete deň, čo deň, ak to nie je tajomstvo, aký je ich prameň? Sú tam aj Vaše autorské myšlienky alebo ich skôr čerpáte z iných zdrojov?
Nájdu sa tam určite aj nejaké moje. Nestaviame to však na nich. Momentálne už nie som ten, kto hľadá citáty, ktoré v Myšlienke dňa odošleme. Najčastejší zdroj sú však tie „náhody“, keď niekto z nášho tímu natrafí na citát, ktorý ho osloví. Také sú najlepšie.
Aké sú plány v rámci plánovaných alebo existujúcich projektov do budúcna? Je v pláne niečo nové, čo by ste nám a našim čitateľom mohli priblížiť?
V najbližších dňoch spúšťame jednu veľkú vec. Osobný rozvoj mi vždy fungoval vtedy, keď som sa mu venoval každý deň. Je to ako s cvičením. Môžete ísť raz za pol roka do posilňovne a stráviť v nej aj celý deň, no nebudete mať také výsledky, ako keby ste si zacvičili doma len desať minút každý deň.
A presne tak to funguje aj s osobným rastom, s cieľmi, s rozvíjaním vzťahov…
Preto som sa rozhodol, že spravíme program, ktorý ľuďom dá osobný rast na každodennej báze. Voláme ho I Can Klub a za veľmi malý mesačný poplatok ľudia získajú každý deň vysvetlenie hodnotnej myšlienky či konceptu, ktorý ich nabudí, pripomenie, ako chcú myslieť a dodá odhodlanie a vieru v seba – presne ako keby práve absolvovali dobrý seminár.
Tí, ktorí boli na nejakom seminári a odchádzali nadšení, či prečítali si nejakú skvelú knihu, vedia, že často to nadšenie vyprchá. Niekedy už v pondelok, v tom lepšom prípade po týždni, či po dvoch. Tak toto bude ako absolvovať každé ráno taký mini seminár, ktorý ich udrží v takom mentálnom nastavení, aké chcú mať.
Má Michal Hrehuš nejaké „motto“ alebo obľúbený citát, či myšlienku, ktorou sa riadi celý život? Ak áno, prečo práve táto?
Veľmi sa mi páčia dve myšlienky:
„Či si myslíš, že niečo dokážeš, alebo nedokážeš, máš pravdu.“ – Henry Ford
„Čokoľvek si ľudská myseľ dokáže predstaviť a čomu dokáže uveriť, to dokáže uskutočniť.“ – Napoleon Hill
Boli to prvé myšlienky, pri ktorých sa mi zastavil rozum a musel som doslova spracovávať, čo tým autor vlastne chcel povedať. A boli to myšlienky, ktoré sa mi spájajú s tým, ako som dostal prvý veľký nápad.
V mene redakcie ZdolaHore, ďakujeme Michalovi za inšpiratívny rozhovor a tešíme sa na ďalšiu spoluprácu. Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho s priateľmi na sociálnych sieťach. #zdolahore #icanacademy
