Na začiatku októbra zverejnila OPEC – Organizácia zemí vyvážajúcich ropu, ako to už býva zvykom, svoju každoročnú analýzu, niekto by ju nazval predpoveďou, ktorá sa týka vývoja dopytu po ich „čiernom zlate“ – ropy. Paradoxné však je, že to, čo OPEC svetu predstavila, ostalo akosi bez výraznejšej odozvy. Akoby ropu ani nikto nepotreboval.
OPEC začiatkom októbra aktualizovala svoje prognózy týkajúce sa dopytu po rope a zohľadnila aj celosvetovú koronakrízu. Doteraz sme boli zvyknutí, že prognózy rope priali, resp. krivka sa držala na stálej či progresívnej úrovni. Aby však krivka týkajúca sa globálneho dopytu po rope začala po roku 2030 klesať nadol? To by čakal málokto. Samozrejme, môžeme uvažovať skepticky a pýtať sa, prečo by tak tomu malo byť, veď ropa bude potrebná dovtedy, kým sa nevyčerpá až na úplné dno pomysleného pohára. Ibaže by nie?
Ropa nie je len pohonná hmota
Organizácia krajín vyvážajúcich ropu vo svojej prognóze do roku 2030 predpokladá zvýšený záujem dopytu po rope, hoci skôr pozvoľna. Bude to následok práve koronakrízy. O tom, čo COVID-19 spravil s cenou tejto komodity a ako prudko klesla cena za barel (Brent), netreba ani hovoriť. Dôvod bol jednoduchý, ropy bolo veľa, no ochromená výroba i logistický priemysel ju nepotrebovali, no nádrže i tankery boli plné a tento výkyv bol teda prirodzený.
Prirodzene teda po prekonaní krízy by sa mal dopyt po rope zvýšiť, pretože nejde len o palivo pre autá, ale ropa je takisto dôležitou výrobnou surovinou pri výrobe plastov, farbív, hnojív, chemikálií či asfaltu. Priemerná spotreba ropy za deň v roku 2020 je okolo 90,7 milióna barelov. V roku 2030 OPEC predpokladá vzostup na 107,2 milióna barelov za deň. Prečo teda dôvod na pesimizmus? Dôvodov je hneď niekoľko a mnohé faktory urýchli práve koronakríza.
Nižšia spotreba paliva
Milovníci áut tento jav preklínajú, no už dnes je realitou. Len málo automobiliek vo svete si ešte môže dovoliť do áut pásovo montovať objemné motory, zriedkavé sa pomaly, ale isto stávajú už aj dvojlitrové motory. Príčinou sú emisie a takisto…drvivú väčšinu zákazníkov dnes zaujíma spotreba a nie „svaly pod kapotou“. Čierne zlato tak v tomto prípade rozhodne začína strácať na nevyhnutnosti.
Klimatický faktor
Klimatická kríza a globálne otepľovanie môže spochybňovať len absolútny, ehm, nevzdelanec. Klimatický aktivizmus je teda jedným z faktorov, ktoré sa prirodzene snažia o zelenší svet. Netýka sa to len automobilového priemyslu, ale takisto sa tento vplyv viaže na spotrebu plastov či nižšiu spotrebu iných fosílnych palív, nielen čierne zlato, ale aj uhlie a zemný plyn.
Elektrifikácia automobilového priemyslu
Zasa tie autá, no elektrické autá sú podľa mnohých vizionárov budúcnosťou. Pomaly, ale isto sa dostávajú elektromobily do našich bežných životov. Otázkou je, ako veľmi ekologické toto riešenie v skutočnosti vlastne je. Pre OPEC je však tento faktor obrovským strašiakom, pretože čím viac predaných elektrických áut, tým menej spotrebovaných barelov ropy. V tomto duchu ropu oslabujú všetky druhy alternatívnych pohonných hmôt.
Menej lietadiel – možno
Už dlhšiu dobu sa hovorí o regulácii leteckej dopravy, predovšetkým kvôli tvorbe veľkého množstva CO2. Koronakríza môže mať na leteckú dopravu markantný dopad, a to nielen ekonomický. Hoci sa už obrovské množstvo ľudí nevie dočkať toho, kedy odletia do svojej vysnívanej destinácie, niektoré prognózy sú viac skeptické a hovoria o tom, že potrvá ešte pomerne dlho, kým sa počet lietadiel vo vzduchu dostane na aspoň podobnú úroveň. A aj práve teraz je tu pre ekologicky zmýšľajúcich vládcov prezentovať myšlienku či je potrebné, aby bolo vo vzduchu v jednej hodine desaťtisíce lietadiel.
Prečítajte si aj: Čo sa to deje s Teslou – 5 dôvodov extrémneho rastu!
Mohlo by sa teda zdať, že ropný priemysel po roku 2030 zažije nevídaný zostup, čomu prognózy z minulých rokov ani náhodou nenasvedčovali. Ktovie? Veď už dnes bude zajtra včerajškom. Isté je, že vyššie spomenuté faktory sú pre OPEC naozaj rizikovými a je teda na mieste úvaha, dokedy bude ešte ropa chápaná ako “čierne zlato”.
