Svojrázny prístup k životu, priamy slovník a snaha prihovoriť sa čo najširšiemu publiku. To môžu nadšenci poézie nájsť v zbierkach básní kanadskej spisovateľky indického pôvodu Rupi Kaur. Vo svojich básňach zobrazuje trpkosť životných lekcií, ale aj krásy ženskej podstaty.
Napriek tomu, že sa nie každý v jej dielach nájde, autorka dokáže svojimi skúsenosťami prehovoriť ku miliónom fanúšikom po celom svete. Na sociálnych sieťach ju sleduje takmer štyri a pol milióna ľudí čakajúcich na jej každodenné básnické či umelecké príspevky. Je zbierky sú však ozajstným pokladom ukrývajúcim témy rasizmu, znásilnenia, ženskej sily či lásky.
Autori sú rozoznateľní podľa typu svojich veršov, satirických slovných hračiek alebo typických ilustrácií. V prípade Rupi Kaur je to určite jej rozpoznateľný „rukopis“. Zvyčajne využíva jednu strofu a v rámci nej štyri až šesť veršov. Určite u nej nenájdete tradičné schémy rýmov, pretože mladá poetka navádza dojem, že slová sú jej aktuálne myšlienky a pocity. Pokojne aj vytrhnuté z kontextu.
Témy, ktoré rezonujú v básňach nie sú určené pre každú vekovú kategóriu ani pre určité citlivejšie povahy. Rupi si prežila rušné detstvo, o ktorom píše asi v každej zo svojich zbierok. Patrí mu aj celá jedna časť v knihe Moje telo, môj domov. Sexuálne zneužívanie, nadávky, ponižovanie a útlak boli Rupiinou každodennou realitou ovplyvňujúcou autorkine vzťahy, náladu a automaticky i tvorbu. Neprevládajú však len negatívne koncepty. Autorka s čitateľmi zdieľa najintímnejšie zážitky spojené s láskou, priateľstvom, dobročinnosťou a prírodou. Slovné hračky, ktorými opisuje svojich partnerov môžu pôsobiť humorne a nadnesene a tým odľahčujú práve časti plné opisov strachu, prípadne znechutenia.
Pre ozajstné pochopenie básni Rupi Kaur je primárne dôležité mať na podobný žáner vek. Autorka síce začala písať v mladom veku a najznámejšiu zbierku básní Mlieko a med vydala, bola iba dvadsaťtri ročná. Prekvapuje v nej energickými krátkymi básňami o ženskosti, intimite, láske, strate, zármutku. Rovnako ako Moje telo, môj domov aj Mlieko a med či Slnko a jeho kvety sú rozdelené do kapitol, ktoré majú stručné jedno slovné názvy a vypovedajú o rôznych situáciách a stavoch autorky. Najťaživejšie a zároveň najsilnejšie sú priame výpovede traumatických zážitkov spojených so sexuálnym zneužívaním a celkovým vnímaním sexu z pohľadu ženy, ktorá ho prežila nechcene na pravidelnej báze. Slovami vzbudzuje znechutenie v čitateľovi, ktoré je potrebné pre celkové pochopenie Rupiinho života aj tvorenia. Moje telo, môj domov je melancholické dielo zaoberajúce sa skôr poetkinými vzťahmi s mužmi a ich budovaním. Básne sú ľahké na „prvé prečítanie“, ale omnoho efektívnejšie na to druhé.
Rupi Kaur s jej krásnymi myšlienkami, pasívne-agresívnou slovnou zásobou a hĺbkou duše sa určite oplatí skúmať. A ako najlepšie skúmať poetku, keď nie práve cez jej tvorbu? Začítajte sa a preneste sa do života nešťastno-šťastnej Indky, ktorú v živote nepoloží asi naozaj nič.
