Človek je tvor spoločenský – sociálny a preto je prirodzené, že mnoho z nás má chuť nadväzovať kontakty. Niekto je naopak rád sám so sebou. No ak aj ste menej zhovorčivý a ste tak trochu introvert, nemusí to znamenať, že vaše sociálne zručnosti zapadnú prachom. Dokázať sa správne zhovárať s ľuďmi je niekedy alfou a omegou k tomu, aby človek pociťoval istý druh uspokojenia.
Poznáte tie krušné chvíle, keď sa stretnete s človekom, s ktorým si nie ste úplne blízki, vlastne sa tak nejak len registrujete a občas sa stretávate, ale konverzácia sa točí pravidelne okolo počasia, zdravia alebo okolo klasickej frázy: „A ty sa ako máš?“ Potom sú tu typy konverzácie, kedy nedokážete prísť človeku na chuť, pretože má jediný správny názor na všetko, možno patríte medzi takých ľudí aj vy, vtedy je veľmi náročné urobiť kompromis a nájsť nejakú rovnováhu, aby sa z diskusie nestala hádka. Týmto spôsobom zmysluplný rozhovor docielite len veľmi ťažko.
Omnoho viac podstatné ako biť sa za svoju pravdu, je dokázať sa odosobniť od toho či má daná osoba pravdu alebo nie, šalamúnskym riešením je, aby zmysluplný rozhovor plynul bez toho, aby ste sa cítili trápne alebo vám stúpol tlak. Tu je niekoľko rád, ktoré vám pri konverzovaní môžu pomôcť.
Nebuďte mudrc!
Nikto nie je odborník na všetko. Snažte sa počúvať, no nie poučovať. Svoje rady podsúvajte s myšlienkou, že veci riešite takto, že aj tento spôsob existuje a môže byť správny. Učiť sa môžete vždy aj keď máme pocit, že už viac múdry ani byť nemôžete.
Hovorte k veci!
Kým sa dostanete k pointe, človek zmešká autobus a vyhladne. Nejde ani tak o to, že človek s vami rád trávi čas, rozprávajte o tom, čo sa páči vám, čo vás zaujíma, namiesto nudných detailov veci pomenujte a možno zistíte, že práve toto máte spoločné. Vtedy sa štafetový kolík konverzácie presúva na druhú stranu.
Multitasking nie!
Ak sa rozprávate s niekým iným, nepozerajte na telefón, nekontrolujte čas, buďte prítomný tu a teraz. Chvíľa zamyslenia nad tým, čo chcete osobe povedať je v poriadku, nezostávajte však hlavou neprítomný.
Neporovnávajte sa!
Porovnávanie sa ako druh motivácie si nechajte pre seba. Neporovnávajte však svoje a cudzie skúsenosti. Ak druhá strana hovorí o svojich problémoch či úspechoch, nesnažte sa pretekať a nehovorte o svojej osobnej skúsenosti ako horšej či lepšej. Každý príbeh je iný, neexistuje ani jeden kopírovateľný, všetky skúsenosti sú individuálne.
Neopakujte sa!
Počúvajte druhú stranu, ale aj seba. Ak sa s niekým rozprávate, jediným multitaskingom je, že aj počúvate. Neopakujte sa v rámci rozhovoru ani sa opakovane nepýtajte rovnakú otázku. Samozrejme, je nutné situáciu vyhodnotiť. Aj druhá strana mohla žiadosť o odpoveď prepočuť. Rozhovor nechajte plynúť a následne uvidíte, že všetko pôjde po prúde.
foto: pixabay.com
