Pol hodiny predpoludním dňa 30. októbra 1961 moskovského času v zátoke Miťjušicha na ostrove Nová Zem v Sovietskom Zväze vybuchla vodíková bomba Tsar.
Bola to najväčšia explózia, ktorú majú na svedomí ľudské ruky a mozog. Energia, ktorá sa uvoľnila pri explózii a ktorá nastala vo výške 4,5 km nad zemským povrchom, mala výkon 1% Slnka. Samotná vodíková bomba musela byť zhodená z veľkej výšky (10 km), aby špeciálne upravený bombardér Tupolev Tu-95V (o ktorom budeme ešte písať), mohol bezpečne „utiecť z miesta činu“. Atómový hríb dosiahol výšku 56 km a bol viditeľný zo vzdialenosti 161 km od miesta výbuchu. Tlaková vlna, ktorá nastal po explózii obehla Zem tri krát a oblasť totálnej deštrukcie siahal do vzdialenosti 25 km. Nie je sa čomu čudovať. Veď svojou explozívnou silou 50 až 60 Mt TNT o 3800 – krát prekonala bombu Little Boy, ktorá bol zhodená na Hirošimu.
Názov vodíkovej bomby Tsar (Cár) je parafrázou na niečo gigantické (Cár-puška – najváčšie delo na svete, Cár zvon – najväčší zvon na svete). Pôvodné označenie bomby bolo Ivan oficiálne RDS-220 alebo Arzamas-16. V ZSSR sa uchytil aj názov – Kuzkina mať podľa výroku Chruščova: „my ešte ukážeme Amerike Kuzkinu mať“.
Výskum smerujúci ku konštrukcii najsilnejšej termonukleárnej bomby na svete sa začal už v roku 1954 no bol prerušený až do roku 1961. Konštruktéri bomby Julij Borisovič Chariton, Igor Vasilievič Kurčatov, Andrej Dmitrijevič Sacharov, Viktor Adamskij, Jurij Babajev, Jurij Trunov a Jurij Smirnov dostali za úlohu vytvoriť bombu o výkone 100 až 150 Mt TNT. Tento plán bol ambiciózny a uskutočniteľný, no pri takejto sile vznikli obavy z narušenia zemskej kôry. Navrhnutá bomba mala výkon 50 – 60 Mt TNT.
Konštruktérom stačilo rekordne málo času. Za 14 týždňov bola termonukleárna bomba Tsar hotová. Problémy nastali pri konštrukcii a vývoji padáku, ktorý musel uniesť bombu tažku až 27 ton. Samotný padák vážil 800 kg a na určitý čas úplne ochromil sovietsky nylonový priemysel. Takýto padák umožnil špeciálne upravenému strategickému bombardéru (ochranný náter) Tupolev Tu-95V utiecť do vzdialenosti 45 km od miesta výbuchu. Po explózii sa tento bombardér kvôli tlakovej vlne a napriek značnej vzdialenosti prepadol o kilometer zo svojej pôvodnej letovej výšky.
Budovy v dedine Severnij (55 km od miesta výbuchu) boli absolútne zrovnané zo zemou. Okná na domoch boli popraskané do vzdialensoti 900 km dokonca aj v Nórsku a Fínsku.
Ak sa ti náš článok páčil, nezabudni ho zdieľať na facebooku, aby ho videli aj tvoji priatelia.
↓ ↓ ↓
