V roku 1966 uverejnil časopis Time titulku s otázkou: „Je Boh mŕtvy?“.
Obálka reflektovala fakt, že mnoho ľudí akceptovalo rozšírený kultúrny postoj, že Boh je už viac-menej v dnešnom svete zbytočný. Toto tvrdenie malo byť výsledkom vedeckého pokroku a Boh, už viacej nemusel slúžiť ako vysvetlenie existencie vesmíru. Toto všetko sa dialo napriek tomu, že názory spochybňujúce existenciu Boha boli takpovediac nevyzreté. Argumenty na podporu myšlienky, ktorá „smrť“ Boha odmietla uznať sa začali ozývať zo všetkých strán. Bokom nestáli ani vedci. Pozrime sa na to, čo k celej veci vraví veda.
V rovnakom roku predstavil Time dnes veľmi známy článok, v ktorom astronóm Carl Sagan formuloval dve základné podmienky rozhodujúce o tom, či na nejakej planéte môže existovať život alebo nie: Po prvé správny druh hviezdy a po druhé správna vzdialenosť planéty od nej. Túto podmienku spĺňa vo vesmíre až neuveriteľných 1 000 000 000 000 000 000 000 planét! To znamená, ohromne vysokú pravdepodobnosť toho, že hľadanie mimozemského života (začalo sa s ním oficiálne už v šesťdesiatych rokoch) nebude pravdepodobne márne.
S rozsiahlou sieťou tzv. rádioteleskopov už v prvopočiatkoch vedci zaznamenali viacero signálov pripomínajúcich vysoko inteligentnú komunikáciu. Avšak ako išli roky, začali sa „zvuky vesmíru“ stávať čoraz hlasitejšími. Od roku 2014 sa však už žiadny signál neozval. Čo sa stalo?
Ako rástli poznatky, ktoré malo ľudstvo o vesmíre, začalo byť čoraz zrejmejším, že existuje omnoho viac podmienok pre vznik života. Zabudnime na Sagana a jeho tézu. Jeho parametre života sa rozširovali postupne na 10, 20 a zastali nakoniec na čísle 50. To znamená, že počet planét, na ktorých by mohol existovať život sa rapídne znížil. Dnes možno už hovoriť len o pár tisícoch a počet stále klesá.
V roku 2006 napísal Peter Schenkel článok pre Sceptical Inquirer (časopis, ktorý silne zástava aueistickú pozíciu), v ktorom prehlásil, že „vo svetle nových objavov a postrehov môžeme ticho prehlásiť, že skoršie predpoklady nie sú už dlhšie udržateľné.“ Dnes sa všeobecne akceptuje, že existuje až 200 podmienok, ktoré musia súčasne nastať, aby na svete vznikol život.
Napríklad, ak by v blízkosti našej Zeme neexistovala tak veľká planéta ako Jupiter, ktorá pohltí väčšinu asteroidov prelietajúcich okolo nás, život na Zemi by už dávno zanikol. V skratke, pravdepodobnosť, že existuje vo vesmíre planéta ako je naša, je až ohromujúco nízka. Otázka potom znie, či to, že Zem spĺňa všetkých 200 predpokladov súčasne je len náhoda. Neznamená to, že veriť v božie stvorenie sveta je tak vo výsledku pravdepodobnejšie než kumulatívne naplnenie spomínaných 200 podmienok?
Je zaujímavé, že za vedecky potvrdené sa považuje to, že hodnoty štyroch základných prírodných síl ako je gravitácia, elektromagnetický sila, tzv. „silná“ a tzv. „slabá“ jadrová sila, boli určené v menej než jednej milióntine sekundy po veľkom tresku! Zmeňte čo i len o máličko hodnoty týchto štyroch veličín a vesmír ako ho poznáme zanikne. Napríklad, ak by pomer medzi silnou jadrovou silou a elektromagnetickou silou bol niečím narušený, hviezdy by jednoducho zmizli.
Fred Hoyle, astronóm, ktorý presadzoval termín „veľký tresk“, povedal, že jeho ateizmus bol veľmi otrasený predchádzajúcimi zisteniami. Jeden z najrenomovanejších svetových teoretických fyzikov Paul Davies podobne konštatoval, že „zrejmosť stvorenia sveta“ je ohromujúca. Rovnako profesor matematiky Oxfordskej univerzity John Lennox povedal, že čím vieme viac o vesmíre, tým tézy o tom, že svet bol stvorený Bohom, získavajú čoraz viac na kreditibilite.
Stvorenie vesmíru je najväčším tajomstvom aké poznáme. Je to zázrak zázrakov, ktorý na niečo alebo na niekoho takpovediac ukazuje. Nemyslíš?
