Ozón v zemskej stratosfére sa správa ako štít, ktorý chráni našu planétu pred ultrafialovým žiarením vyžarovaným Slnkom. Bohužiaľ, celý rad chemických látok, umelých zlúčenín – ide primárne najmä o chlorofluorokarbóny (CFC) pochádzajúcich napríklad z rôznych čistiacich prostriedkov, aerosólov a starých chladničiek – redukuje množstvo ozónu a umožňujú UV žiareniu prechádzať stratosférou a narážať na zemský povrch, čo ohrozuje zdravie prakticky každej živej veci na našej planéte.
Najnovšia vedecká štúdia ukazuje, že poškodzovanie ozónovej vrstvy malo svoj vrchol v roku 2000 a dnes sme už na najlepšej ceste k jej postupnému ozdravovaniu. Vedci totiž na základe historických meraní zaznamenali, že súčasná ozónová diera je v priemere až o 4 milióny kilometrov štvorcových menšia, než tomu bolo v roku 2000. Aby sme však boli úplne presní, doteraz najväčší rozsah ozónovej diery bol zaznamenaný len nedávno, teda v roku 2015, túto abnormalitu nemá však na svedomí nie človek, ale výbuch sopky Calbuco v Čile.
„Teraz si už môžeme byť istí, že to, čo sme pre planétu na poli boja s látkami poškodzujúcimi ozón urobili, účinkuje“ uviedla vo svojej tlačovej správe vedkyňa zaoberajúca sa atmosferickou chémiou a vedúca autorka spomínanej štúdie Susan Solomon. Najúžasnejšie na celej veci je podľa nej to, že ako svet sme sa pre niečo spoločne rozhodli, dokázali sme náš cieľ postupne napĺňať a teraz vidíme výsledok. Tento fakt podľa Susan Solomon dáva svetu nádej aj pri riešení ďalších environmentálnych problémov.
