V rámci odporu československých občanov proti okupačným vojskám v auguste 1968 je Boj o rozhlas tým najvýraznejším, najkrvavejším a najtragickejším.
Samotná Operácia Dunaj 1968, tj. obsadenie Československa vojskami Varšavskej zmluvy, bola po taktickej a organizačnej stránke uskutočnená perfektne. Celá operácia začala 20. augusta 1968 o 23:20, už o 02:00 ďalšieho dňa bolo obsadené Ruzyňské letisko v Prahe a počas 21. augusta boli všetky strategické miesta a budovy pod kontrolou vojsk Varšavskej zmluvy. Okrem budovy Československého rozhlasu na Vinohradské třídě v Prahe!
Rozhlas bol dôležitým informačným kanálom vo vtedajšom socialistickom Československu. Jeho obsadenie bolo dôležitým krokom k zabezpečeniu úspechu celej operácie. Nutnosť takejto akcie sa ukázala hneď na začiatku.
Pracovníci rozhlasu, ktorého vysielanie sa bežne končilo o 02:00 hodine sa rozhodli pokračovať vo vysielaní. O 01:30 sa ozval znepokojujúci hlas Vladimíra Fišera: „Vážení posluchači, zůstaňte u svých přijímačů. Budeme vysílat mimořádne důležitou správu! O 01:55 už z rozhlasu znela veta, ktorá všetkých šokovala: „Vojska Sovětského svazu, Polské lidové republiky, Německé demokratické republiky, Maďarské lidové republiky a Bulharské lidové republiky překročila státní hranice…“.
„My, pracovníci rozhlasu, stojíme zcela za prezidentem republiky a legální vládou,“ zaznelo z rozhlasu a znamenalo vyhlásenie, že pracovníci stoja za Dubčekom, ktorého zosadenie bolo základným cieľom celej operácie.
Vzhľadom na tieto skutočnosti bolo obsadenie rozhlasu okupačnými vojskami nutnosťou. Veď tieto vyhlásenia neboli v súlade s novou – okupačnou politikou a názormi. Rozhlas však vysielal ešte tesne po ôsmej ráno. Ako sa to vôbec podarilo?
Boj o rozhlas
Strety medzi československými občanmi a armádou Okupačných vojsk začali okolo siedmej hodiny ráno pred budovou rozhlasu na Vinohradské třídě. Občania ozbrojení kameňmi a krompáčmi najprv navŕšili smerom od Václavského námestia vysokú barikádu, ktorá dočasne zablokovala postup sovietskych tankov.
O pol ôsmej sa šesť sovietskych tankov dostalo priamo pred rozhlas. Občania tanky privítali kameňmi. Potom, čo jeden tank narazil do barikády a začal horieť sa začala situácia meniť. Jeden z obrancov barikády sa na tento tank vyšplhal a začal mávať československou vlajkou. Nakoniec bol tento človek zastrelený. Dav demonštrantov následne rozohnali paľbou. Niekoľko jednotlivcov začalo krompáčmi prerážať nádrže na tankoch a zapaľovať ich. Pár sa ich podarilo zničiť. Tento odpor mal ale tragickú dohru. Pri potýčkach v okolí rozhlasu zahynulo až 30 ľudí a vyše 300 ich bolo ranených!
(článok pokračuje pod fotografiami)
Ohlasy v zahraničí
Už v noci Kanada, Dánsko, Francúzsko, Paraguaj, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty požiadali o stretnutie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov. V západných štátoch sa uskutočnili demonštrácie. Niektoré socialistické krajiny, ako Rumunsko a Juhoslávia, sa na invázii odmietli zúčastniť a vyjadrili vedeniu KSČ podporu. Albánsko v dôsledku nesúhlasu s inváziou vystúpilo z Varšavskej zmluvy.
(článok pokračuje pod fotografiami)
8. septembra 1968 sa na celoštátnych dožinkových slávnostiach na varšavskom štadióne verejne zapálil na protest proti okupácii Ryszard Siwiec. Na následky popálenín o štyri dni neskôr zomrel.
Podobne 16. januára 1969 sa na protest proti okupácii krajiny upálil na Václavskom námestí v Prahe Jan Palach, a následne brutálnym spôsobom na nespravodlivosť upozornili aj Jan Zajíc a Evžen Plocek. V Košiciach sa na protest proti okupácii krajiny na Námestí osloboditeľov upálil 11. apríla 1969 Michal Lefčík.
Foto: wikipedia.com
Ak sa ti článok páčil, nezabudni ho zdielať na facebooku a odporuč ho aj svojim priateľom.
