![Čím viac hovoríš, tým skôr…[+Andy Warhol, Ľudovít XIV.]](https://zdolahore.sk/wp-content/uploads/2018/07/000-13.jpg)
Poznáme to asi všetci. Ľudia, ktorí strašne veľa rozprávajú, až nám z toho ide streliť hlava. Ľudia, ktorí tak veľa hovoria, a tak málo povedia. Ľudia, ktorí povedia viac, akoby mali. Chcete na ľudí urobiť dojem? Rozhodne ho nerobte slovami. Čím viac budete hovoriť, tým obyčajnejšie budete pôsobiť.
„Čím viac hovoríš, tým skôr … povieš niečo hlúpeho.“
Ľudia, ktorí hovoria menej než je potrebné na mňa vždy pôsobili záhadnejšie, zaujímavejšie a možno aj silnejšie (než často krát v skutočnosti boli). Ak niekto nehovorí veľa, vzbudzuje to v nás do určitej miery pocit nepríjemnosti. Sme zvyknutí hovoriť o našich pocitoch, myšlienkach, plánoch. Sme predurčení k vysvetľovaniu.
Je však dobré hovoriť úplne všetko, na čo myslíme..?
Odhaľovaním myšlienok sa stávame zraniteľnejšími. Otvárať sa pred okolím a ukazovať naše úmysly a naše vnútro pred kýmkoľvek zrejme nebude tým správnym.
Už ako mladý americký umelec pop-artu Andy Warhol (narodený v New Yorku, USA), s koreňmi z Mikovej pri Stropkove, si uvedomoval, že rozprávaním ľudí nepresvedčíte. Naopak, z čírej zvrátenosti Vám vaše prianie pokazia, a v prípade možnosti vyhovenia Vám nevyhovejú. Raz pri rozhovore s priateľom povedal:
„Zistil som, že človek má v skutočnosti oveľa viac sily, keď zmĺkne.“
Warhol túto stratégiu využíval veľmi často. Keď si pozrieme jeho akékoľvek interview, všimneme si, že nikdy nepovedal nič určité, nič jasné. Stále ako keby zahmlieval a stával sa len akýmsi vizionárom. Je zaujímavé sledovať reakcie reportérov, kedy si často ani len nevedeli predstaviť, čo svojimi odpoveďami Andy vlastne myslel a už vôbec nevedeli zareagovať trefne.
Andy zriedkakedy hovoril či komentoval svoje diela. Rád interpretáciu prenechával druhým. Čím menej o nich hovoril Warhol, tým viac o nich hovorili ostatní. A čím viac o nich hovorili ostatní, tým väčšiu hodnotu mali. Istá forma marketingu alebo len umelecká duša? Môžeme len polemizovať.
Mohol by som spomenúť aj Ľudovíta XIV. Ako malé dieťa bol neskutočne výrečný. Vekom si však uvedomoval, že je lepšie rozprávať menej. Nadobudol tým rešpekt na svojom dvore, čo potvrdzuje aj jeho asi najznámejší výrok: „Štát som ja.“
Ľudovítove okolie nevedelo, ako na tom v skutočnosti u Ľudovíta sú. Aj to ich držalo v strachu a podmanených. Zdroje uvádzajú, že to bol jeden z pilierov, na ktorých budoval svoju moc.
Saint-Simon napísal: „Nikto nepoznal cenu svojich slov, svojho úsmevu, dokonca letmého pohľadu lepšie ako on. Všetko na ňom malo svoju váhu, preto mohol ovplyvňovať chod vecí a jeho moc sa vďaka nevýrečnosti stále rozširovala.“
Slovo nie je vrabec. Akonáhle raz vyletí z úst, späť ho už nevezmete. Neplytvajte zbytočne slovami. Hovorte menej, povedzte viac! Link na rozhovor s A.W. https://www.youtube.com/watch?v=NZkjWW-mENk
