Dancing mania (mánia tanca), ktorá je známa tiež pod názvami ako „morový tanec“ , „choreománia“ či „tanec svätého Jána“ (u nás sa používa skôr staršie pomenovanie tanec svätého Víta) bola sociálnym fenoménom, ktorý sa objavil primárne v kontinentálnej Európe niekedy medzi 14. a 17. storočím. Išlo o naozaj veľmi jedinečný úkaz, vidieť skupiny ľudí, ktorí sa v stoji triasli spôsobom, pripomínajúcim zvláštny a originálny tanec. Mohlo sa pokojne stať, že táto skupina „tanečníkov“, ktorí sa triasli, až kým od úplného vyčerpania nepadli na zem, mala aj niekoľko stoviek členov!
Jedným z prvých ohnisiek nákazy tancom sv. Víta sa stalo mesto Aachen, vtedy ležiace v tzv. Svätej rímskej ríši. Rozsiahla epidémia tu vypukla už v roku 1374. Ďalším významným mestom, v ktorom dancing mania udrela plnou silou bol Štrasburg roku 1518, ktorý vtedy rovnako ako Aachen patril tzv. Svätej rímskej ríši.
Morovým tancom sa nakazilo tisíce ľudí naprieč Európou. O tom, že išlo o skutočný sociálny fenomén svedčí i fakt, že jeho šírenie je dobre zdokumentované v dobových kronikách. Dnes sa nám môže zdať až nepochopiteľným spôsob, akým sa rozhodli vtedajší obyvatelia starého kontinentu liečiť túto chorobu. Pomerne veľké skupiny postihnutých sprevádzali muzikanti hrou na hudobné nástroje, prostredníctvom ktorých sa snažili postihnuté osoby zbaviť tejto pliagy. Efekt však bol absolútne nečakaný. K skupinám putujúcich „tanečníkov“ sa pripájali aj zdraví ľudia, ktorých lákala hudba.
Zaujímavé je to, že dokonca ani dnešná veda nedokáže uspokojivo vysvetliť, čo spôsobuje tanec svätého Víta. V súčasnosti prevláda názor, že ide o masovú psychogénnu chorobu, ktorá je spojená s určitými symptómami ako je najmä akési šklbanie svalov. Toto šklbanie však nie je spôsobené žiadnym externým alebo fyzickým faktor. Najviac postihnutými časťami tela býva tvár, ruky a chodidlá.
