To je ona, to je tá veta, ktorá bol vyslovená niekedy okolo roku 551 až 479 pred n. l.. Vyslovil ju údajne známy čínsky filozof a politik menom Konfucius. Medzi mnohými slávnymi filozofmi, ako Sokrates, Aristoteles, Platón, ale aj Friedrich Nietzsche či Niccolo Machiavelli sa meno Konfucius ako by strácalo. Možno je to aj tým, že o jeho živote a práci sa vie skutočne málo, no dosť natoľko, aby bolo zrejmé, že videnie sveta jeho očami a vnímanie jeho zmyslami bolo viac ako nadčasové.
„Aj nekonečné more má svoje brehy, bezbrehá je len ľudská hlúposť.“
„Bývam vo veľmi malom domčeku, ale moje okná hľadia do veľmi veľkého sveta.“
„Kto veľa hovorí, zriedka uskutočňuje svoje slová. Múdry človek sa vždy bojí, aby jeho slová nepredstihli jeho činy.“
„Vedieť, čo je správne, a neurobiť to, je najväčšia zbabelosť.“
„Dávaj pozor na svoje myšlienky, stanú sa slovami. Dávaj pozor na svoje slová, stanú sa činmi. Dávaj pozor na svoje činy, stanú sa zvykmi. Dávaj pozor na svoje zvyky, stanú sa charakterom. Dávaj pozor na svoj charakter, stane sa tvojím osudom.“
Sú vám niektoré z týchto výrokov známe? Ak áno, vedzte, že ich autorstvo je prisudzované práve Konfuciovi. Vrátane vyššie spomenutých a stoviek ďalších citátov čínskeho filozofa aj výrok: „Cesta je cieľ,“ je v mojom ponímaní myšlienkou, ktorá si nájde svoje uplatnenie i v 21. storočí. A práve to je fascinujúce, že hoci sa vrátime tisícky rokov v čase späť, stále žijeme ten život, kedy ľudstvo vyznáva mylné hodnoty, sleduje slepé ciele a rieši dobové – väčšie či menšie „problémy“.
Prečítajte si aj: Chcete státisíce followerov? Návod na úspešný Instagram pre váš biznis
Výrok, ktorého podstatu som sa rozhodol definovať si prisudzuje obrovské množstvo motivátorov. Pravda je však taká, že tieto slová boli vyslovené už pred stáročiami. Podstatné však je, ako vnímame podstatu celej tejto myšlienky. Cesta je cieľ… Na prvé počutie či prečítanie by sa mohlo zdať, že žiadny hlbší zmysel tieto slová neukrývajú. Veď predsa každý, kto chce niečo dosiahnuť v kariérnom alebo osobnom živote, si musí stanoviť ciele. A čo s nimi? Musí a chce ich nasledovať, musí a chce pre daný cieľ a jeho dosiahnutie vyvinúť snahu. Veď ako slovenské príslovie hovorí: „Bez práce nie sú koláče.“
Pre cieľ je potrebné sa učiť, učiť sa od iných – lepších, získavať skúsenosti a premýšľať nad tým, kam smerujeme. Vidina cieľa nás robí motivovanými, dodáva nám chuť, posúva nás vpred a definuje často naše priority. V každom prípade, každá loď, ktorá vypláva na šíre more má jasne dané, kde má zakotviť, no prekoná nespočetné množstvo búrok a aj keď sa vychýli z kurzu, môže sa na správnu cestu vrátiť alebo objaviť novú, ktorá je súčasťou tej, na ktorú sa vybrala. Pocit na konci cesty je blažený, je to to šťastie, to je ten cieľ, ktorý je potrebné dosiahnuť. A čo teda tá cesta? Veď predsa sa ráta iba výsledok, nič viac a nič menej.
Prečítajte si aj: Bod zlyhania je ten, kedy objavíte samého seba
Skutočnosť je taká, že Konfucius vyslovil slová, ktoré si vo svojom živote uvedomí len málokto z nás. Nie ceľ je to, čo nás formuje, čo definuje náš osud a charakter, ale práve cesta nás robí skutočne šťastnými, je to cesta, ktorá nám dáva vedomosti, zážitky, skúsenosti. Nepochybne je to ona, ktorá nám spôsobí bolesť a zanechá jazvy, no je to jedine ona, ktorá nás privedie až k samotnému vrcholu, ktorý túžime dosiahnuť.
Koniec koncov, vždy sa niečo končí a niečo začína, úspechy i pády sú súčasťou života. Menia nás, menia vnímanie samých seba, pohľad na život a dávajú nám príležitosti. Príležitosti veci meniť. To, čo je naším najväčším úspechom je fakt, že sa nevraciame neustále späť, nevraciame sa na miesta, ktoré nás z minulosti ničia i dnes, vraciame sa v spomienkach, a to je jediný spôsob, ako prekonať tú nekonečnú vzdialenosť. Cesta je cieľ, pretože fakľa bez ohňa je len ilúzia svetla, ktorú túžime dosiahnuť. Cieľ samotný je ilúzia, sen či predstava, ku ktorému vedie cesta. Nie jeho, jej či ich, ale vaša cesta, ktorá definuje to, kým ste dnes, zajtra…
