Klamstvá, dezinformácie, hoaxy, lenivosť a neschopnosť kriticky myslieť, analyzovať či selektovať informácie. Aj tieto aspekty spôsobujú, že ľudia namiesto zdravého rozumu a overovania informácií uveria aj tomu, že Einstein prepadol z matematiky alebo, že vám prehltnutie žuvačky polepí črevá. A podobným spôsobom (ne)rozmýšľa aktuálne mnoho jedincov druhu Homo sapiens aj v súvislosti s ochorením Covid-19 (SARS-nCoV-2).
Je toho veľa, čo nás história naučila, no je len málo toho, z čoho sme sa dokázali poučiť. O pár desaťročí sa „moderná“ filozofia s určitosťou bude zamýšľať nad otázkou, aká tragická udalosť poznačila generácie 21. storočia a zmenila ich vývoj. V predchádzajúcom storočí by sa zrejme väčšina filozofov zhodla na dvoch svetových vojnách a následnej výraznej zmene mocenských režimov v Európe. A čo dnes?
Aktuálne by sme zrejme na vrchol rebríčka zaradili práve pandémiu nového koronavírusu alebo katastrofálne sa zhoršujúce klimatické pomery. Samozrejme, storočie ešte plynie. Ja by som aj tak na piedestál tragických udalostí 21. storočia (aj tých predošlých) postavil nás ľudí. Americký spisovateľ a filozof španielskeho pôvodu George Santayana už pred pár desaťročiami povedal: „História je balík klamstiev o udalostiach, ktoré sa nikdy nestali, povedané ľuďmi, ktorí tam neboli.“ A práve vďaka pointe, ktorá z tohto citátu vyplýva, je potrebné sa zamyslieť nad tým, čomu budeme veriť, akým smerom budeme svoje myšlienkové procesy smerovať, čo nás bude ovplyvňovať a k akým záverom dokážeme dospieť za pomoci vlastnej aktivity mozgových buniek. Pre niektorých zrejme nepredstaviteľné, no každý má právo na názor, nech je akokoľvek scestný.
Prečítajte si aj: Najväčšie mýty o rúškach: Sociálnymi sieťami sa šíria hoaxy!
Aby to nevyznelo, že mám potrebu ľudí hádzať do jedného vreca, oceňujem v týchto riadkoch každého, kto je schopný porozumieť faktom a vytvoriť si vlastný názor na základe overených informácií z viacerých zdrojov a nie fiktívnych výskumov a štúdií či trápnych poloprávd od samozvaných lekárov a politikov s komplexom menejcennosti.
FIKCIA: Jedna z vôbec najnebezpečnejších dezinformácií, ktorá sa svetom v súvislosti s pandémiou šíri a aj na Slovensku naberá na sile. Koronavírus je umelo vytvorený a vlastne ani neexistuje! Internetom už dávno prúdia dezinformačné kampane a lži, ktoré s definitívnou určitosťou označujú ochorenie Covid-19 za produkt čínskych laboratórií (umelo vytvorený), že samotný vírus je zámernou manipuláciou tejto svetovej veľmoci. Množstvo ľudí argumentuje, že nepozná nikoho a ani neprišlo do kontaktu s niekým, kto by bol novým koronavírusom nakazený, takže ide len o spôsob, akým ľudí strašiť. Rovnako tak, že nevedia o nikom vo svojom okolí, kto by tomuto ochoreniu podľahol.
FIKCIA: V súvislosti s ekonomickým prospechom sa nájdu medzi ľuďmi aj opantané mysle, ktoré hovoria o tom, že Covid-19 neexistuje a jeho výmysel má za cieľ, aby sa darilo biznisu veľkých firiem, konglomerátov a svetových ekonomík. V skutočnosti však nikto z týchto ľudí nedokáže vysvetliť, alebo len pochabo, prečo by niekto tento vírus umelo vytváral a šíril do sveta. Dokonca sa nájdu aj takí, ktorí hovoria o tom, že koronavírus neexistuje vôbec, ako na to prišli? Záhada.
FAKTY: V súčasnosti neexistuje žiadny vedecký dôkaz o tom, že by bol nový druh koronavírusu umelo vytvorený. Informácie, že vírus vyvinuli čínske laboratória sú teda zavádzajúce a nezakladajú sa na pravde. Naopak, dostupné dôkazy preukazujú, že nový koronavírus SARS-nCoV-2 je prírodného pôvodu a vznikol prirodzenými mutáciami. Na základe doterajšieho skúmania je predpoklad, že koronavírus sa preniesol na človeka na trhu s morskými plodmi v čínskom Wuhane. S vysokou pravdepodobnosťou tak ide o prirodzený výskyt vírusu. Miernou faktickou nezrovnalosťou v súvislosti s jeho vznikom a šírením je správanie sa Medzinárodnej zdravotníckej organizácie (WHO) vo vzťahu k Číne, ktorá prvé prípady nahlásila až 31. decembra a reakcie kompetentných by sa dali označiť za veľmi „vlažné“. Štúdie totiž ukázali, že Čína manipulovala so štatistikami a zavádzala v počte mŕtvych, pretože menila samotnú definíciu toho, ktorého pacienta považuje za nakazeného, čo WHO dlho nebrala v úvahu. Ani náhodou však tento nepopulárny fakt nepopiera existenciu ochorenia Covid-19.
FAKTY: A to, že Covid-19 neexistuje a je len nástrojom strachu a zotročovania? Za fakt sa považujú čísla i keď nepochybne nie každé úmrtie v štatistickej tabuľke možno pripísať priamo Covidu-19, ľudia a zdravotníci v krajinách, ako Taliansko, Španielsko, Francúzsko, Brazília, India či USA – kde vymierajú celé generácie, by tento názor o neexistujúcom víruse určite nezdieľali. Mnoho ľudí zomiera v súvislosti s Covidom-19 na sprievodné ochorenia, kedy toto akútne respiračné ochorenie spustí práve procesy ďalších chronických ochorení, ktorými už je organizmus postihnutý. Ich priebeh sa akútne zhoršuje. Rovnako tak je náš organizmus často zasiahnutý bakteriálnymi infekciami (napr. zápal pľúc), ktoré v prípade rizikových skupín môžu spôsobiť rapídne zhoršenie zdravotného stavu. To, že na Slovensku, zatiaľ, katastrofický scenár preplnených nemocníc nenastal, neznamená, že ignorovaním faktov sa koronavírusu zbavíme.
FAKTY: Koronavírus nie je to isté, čo Covid-19. A v prípade Covidu-19 nemožno hovoriť o prvom výskyte koronavírusu. S touto terminológiou má problém väčšia časť populácie, vrátane politikov či novinárov. Ide však o dva odlišné pojmy. Pojem koronavírus objavíte napríklad v odbornej literatúre pre medikov už zo 60-tych rokov a nejde o žiadnu novinku. To je teda znak toho, že koronavírus nám tu robí „spoločnosť“ už niekoľko desaťročí. Ide totiž o typ vírusu – čeľaď, nie o samotné ochorenie. A tým sa dostávame k druhému pojmu.
Covid-19 alebo exaktnejšie SARS-nCoV-2 je už pojem, ktorým sa označuje ochorenie samotné. Skratka SARS je skratkou Severe Acute Respiratory Syndrome. Názvoslovie SARS vzniklo ako nové pomenovanie v prípade výskytu konkrétneho koronavírusu. Pre odlíšenie vznikol aj pojem MERS – Middle East Respiratory Syndrome, ktorý niesol podobné príznaky ako SARS, no pridala sa k jeho názvu lokalita. Následne v roku 2019 vznikol nový druh koronavírusu, ktorý tentoraz dostal názov podľa roku výskytu a z názvoslovia Coronavirus Disease – COVID-19.
ZDRAVÝ ROZUM: Na margo vyvrátenia slabomyselných argumentov, ktoré niektorí ľudia šíria na sociálnych sieťach či distribuujú verejnosti, postačí použiť zdravý rozum. Treba si položiť jednoduchú otázku. Ak by šlo svetovým ekonomickým mocnostiam o ekonomický prospech, naozaj by ich tešilo, že sa svetová ekonomika spomalí, zastaví sa výroba, klesne hrubý domáci produkt, zvýši sa nezamestnanosť a podnikateľské prostredie, ktoré poháňa „veterné mlyny“ každej ekonomiky, dostane obrovské rany a spomalia sa všetky investície a do ich vreciek nebude pritekať toľko peňazí ako obvykle?
Budú z toho naozaj ťažiť banky? Pretože ľudia budú odkázaní si požičiavať? Tí, ktorí si peniaze v banke niekedy požičiavali vedia, že nič nie je zadarmo a ak nevykazujete dostatočný príjem, ste nezamestnaní, nikto vám nepožičia ani cent. A uznajte, že požičiavať ľuďom peniaze, ktoré vám nie sú schopní vrátiť, znie trochu ako nonsens. Naopak, mnohé banky sprísnili alebo postupne sprísnia kritéria a dostať sa k peniazom bude pre mnohých omnoho náročnejšie. To, čo sa Národnej banke Slovenska dlhodobo nedarilo, znížiť zadlžovanie sa Slovákov, sa podarilo pandémii. V žiadnom prípade, ekonomicky pandémia nepomôže nikomu a ani bankám. Hoci bankový sektor patrí k tým najzdravším, ktoré pandémia rozhodne nepoloží a vyjdú z toho najlepšie, určite nemožno hovoriť o tom, že banky budú z tejto situácie vo veľkom ťažiť.
