Minule sme vám priniesli najväčších dobyvateľov sveta. Dnes sa zameriame na ženy, kedže nielen muži ovplyvňujú históriu. Dejiny píšu aj ženy na tróne, zvlášť tie, ktoré riadili osudy miliónov svojich poddaných. Tu je zoznam najvýznamnejších žien, ktoré sa dostali na panovnícky trón:
Kleopatra VII. (69 – 30 pr. Kr.)
Kto by nepoznal poslednú egyptskú kráľovnú a jej tragický koniec. Na egyptský trón sa dostala ako 16-ročná. Začiatok jej vlády je poznačený rodinnými intrigami o moc. V snahe získať prevahu nad svojimi súrodencami a nenásytným vezírom Potinom, táto výnimočná žena využila svoj šarm a zviedla vtedy najmocnejšieho muža sveta – G. I. Caesara. Caesar jej zabezpečil moc nad celým Egyptom. Po Caesarovej smrti začala Kleopatra flirtovať s Caesarovým veliteľom M. Antoniom. Zvolila si však zlú stranu. Moc nad Rímom získal Caesarov následník – M. Octavianus, ktorý si nárokoval aj Egypt. V niekoľkých bitkách porazil spojené armády Kleopatry a Antonia a obsadil Alexandriu – vtedajšie centrum ptolemaiovského Egypta. Kleopatra si radšej zvolila smrť ako zajatie. Najčastejšie sa spomína príbeh, že kráľovná sa nechala uhryznúť kobrou, čo je podľa egyptskej tradície malo zaručiť nesmrteľnosť a povýšenie medzi bohmi.
Alžbeta I. (1533 – 1603)
Alžbeta I. bola dcérou anglického kráľa Henricha VIII. a jeho druhej manželky Anny Boleynovej. Po poprave Alžbetinej matky samotným kráľom sa jej vyhliadky na trón takmer stratili. Keď však v roku 1558 zomrela jej bezdetná sestra Mária, s ktorou nemala najlepší vzťah nastúpila na anglický trón ako druhý najstarší žijúci dedič po Henrichovi. Na rozdiel od svojej sestry Márie, ktorá bola orientovaná prokatolícky, Alžbeta si zásadne zvolila protestantsky (anglikánsky) smer svojho otca. Upevnila v krajine anglikánsku cirkev, porazila španielsku armádu kráľa Filipa II., čím zabezpečila na dlhé storočia zabezpečila Anglicku vládu nad svetovým oceánom. Jej vláda taktiež bola obdobím rozkvetu umenia, ktoré sa označuje ako alžbetínska renesancia. Nikdy sa nevydala a traduje sa, že aj keď prejavoval náklonnosť k niektorým mužom s jej okolia, napriek tomu si po celý čas zachovala svoju počestnosť.
Mária Terézia (1717 – 1780)
Táto osvietená panovníčka, zástankyňa manželskej vernosti, svojimi významnými reformami hlboko ovplyvnila aj naše dejiny. Ako 23-ročná nastúpila na habsburský trón v čase, keď sa na západe formovalo vojensky silné Prusko a Rakúsku hrozil bankrot. Navyše, išlo o prípad, kedy Habsburgovci vymreli po meči (prerušila sa mužská línia rodu) a na trón mala nastúpiť žena. Aby si obhájila svoju vládu nad uhorskými, rakúskymi a českými krajinami musela prekonať veľké množstvo vnútorných aj vonkajších politických problémov. Ochotne ju v tomto zápase známe ako vojna o rakúske dedičstvo a neskôr sedemročná vojna podporoval jej manžel a rímsko-nemecký cisár František I. Lotrinský (od nich začína habsbursko-lotrinská dynastia). V boji s pruským kráľom Fridrichom II. síce prišla o hospodársky vyspelé Sliezsko, no v trojdelení Poľska rozšírila ríšu smerom na sever a geograficky stabilizovala svoju ríšu. Pre svoje reformy sa u filozofov zapísala ako osvietená panovníčka. So svojim jediným manželom Františkom mala až 16 detí, pričom siedmi z nich sa ocitli na 7 európskych trónoch (napr. Maria Antoinetta vo Francúzsku, cisári a nasledovníci Jozef II. a Leopold II.).
Katarína II. Veľká (1729 – 1796)
Vlastným menom Frederica Sofia Augusta, nemecká princezná, z ktorej sa stala najväčšia ruská imperátorka. Do ruského Petrohradu prišla na pozvanie cárovnej Alžbety I. Petrovnej (dcéra Petra Veľkého) ako budúca manželka Petra Fiodorivča. Po smrti Alžbety I. sa Katarína zbavila svojho malomyseľného manžela a vyhlásila sa za ruskú imperátorku. Viedla úspešné vojny s Osmanskou ríšou, zreformovala armádu, štátnu správu. Keďže bola veľmi sčítaná (zaujímala sa o literatúru, filozofiu, umenie a ovládala niekoľko jazykov) a sama podporovala vzdelávanie a umenie považuje sa za osvietenú panovníčku. Mala veľmi bohatý sexuálny apetít. Jedným z jej mnohých milencov bol aj poľský šľachtic Stanislav Poniatowski, z ktorého spravila poľského kráľa a neskôr ho v trojdelení Poľska obrala o územie. Potlačila povstanie kozákov vedených Pugačovom. Umrela prirodzenou smrťou.
Viktória I. (1819 – 1901)
Obdobie, ktorej vládla táto výnimočná žena sa nazýva aj ako viktoriánske obdobie opradené priemyselnou revolúciou, výstavbou železníc či literárnych príbehov Sherlocka Holmesa. Za jej éry sa z Británie stala rozlohou najväčšia a najpriemyselnejšia krajina na svete. Stala sa prvou cisárovnou Indie. S jej vládou sa spája aj posilnenie Británie ako konštitučnej monarchie. Nad šírim mohutným impérium vládla približne 64 rokov.
Cisárovná Sisi (1837 – 1989)
Vlastným menom Alžbeta Bavorská, predposledná rakúsko-uhorská cisárovná, ikona – ktorú obdivovali aj ostatné európske panovnícke rody. Rada jazdila na koni, cvičila a cestovala. Veľmi dbala o svoj zovňajšok. V Schönbrunne si zriadila vlastnú telocvičňu a svoje dlhé, tmavé, kučeravé vlasy si rozčesávala aj niekoľko hodín. Študovala jazyky (ovládala ich až 11) a antickú literatúru. Vďaka jej láske k Uhorsku a známostiam s uhorskou šľachtou (vraj bola milenou najvplyvnejšieho uhorského šľachtica – grófa Andrassyho) došlo v roku 1867 k rakúsko-uhorskému vyrovnaniu. Bola manželkou Františka Jozefa I. Jej životnou tragédiou sa stal život na viedenskom dvore, kde si len ťažko zvykala na prísnu etiketu. Stala sa obeťou atentátnika počas návštevy vo švajčiarskej Ženeve. Dodnes ju majú v láske tak Rakúšania ako aj Maďari.
Alžbeta II. (1926)
Doposiaľ súčasná a najdlhšie vládnuca panovníčka Spojeného kráľovstva (od roku 1952). Je prapravnučkou Viktórie I. Aj napriek rozpadu britského koloniálneho systému patrí medzi najobľúbenejších britských monarchov. Spolu s otcom Jurajom VI. mali počas druhej svetovej vojny niekoľko emotívnych prejavov k ľudu britského impéria. Sama Alžbeta, podobne ako jej vnuci William a Harry, vstúpila do britskej kráľovskej armády. Zároveň je hlavou anglikánskej cirkvi a aj napriek pokročilému veku sa jej vedie veľmi dobre a je považovaná aj za módnu ikonu. Čo je zaujímavé, Alžbeta II. nemá právo voliť. Nemá pas, ani vodičský preukaz, aj keď počas druhej svetovej vojny sa naučila šoférovať vojenské nákladné vozidlo. Jej celkový rodinný majetok sa odhaduje na 87 miliárd amerických dolárov.
