Na rozdiel od zvyšných dvoch značiek, ktoré aj napriek výraznému poklesu kvality po prvej časti stále plávali vo vodách „áčkovej“ produkcie, Wrong Turn už prakticky po dvoch dieloch povedala zbohom akejkoľvek serióznosti a stal sa z nej festival scenáristickej tuposti a nulových ambícií, vhodný akurát pre neskoré nočné hodiny v TV. Pritom príbeh o zmutovanej rodinke kanibalov, žijúcej v horách Západnej Virgínie a terorizujúcej každého turistu, ktorý si zvolil zlú odbočku, ani neznie ako príliš vďačný námet na odštartovanie šesťdielneho gorefestu. Či?
Scenárista Alan B. McElroy, zodpovedný za pôvodný Wrong Turn z roku 2003, sa už zrejme nedokázal pozerať na to, ako jeho nástupcovia ďalšími časťami pošpinili meno fanúšikmi oceňovaného slasheru, a tak sa rozhodol, že sám po takmer dvoch dekádach vdýchne sérii nový život. Cestu čistokrvného remaku, tak obľúbeného v novom miléniu, si však nezvolil. Vo svojom reboote, ktorý si v USA odbil premiéru len pred necelý mesiacom, sa absolútne vykašľal na ikonických, no už trochu obohraných mutantov, a zo svojho originálu si vzal len základnú dejovú šablónu. A nemohol sa rozhodnúť lepšie.
Dej novej snímky s prostým názvom Wrong Turn sleduje postavu Scotta, zúfalého otca (strihla si ho hviezda 80. a 90. rokov Matthew Modine), hľadajúceho nezvestnú dcéru Jen, ktorá sa spoločne s partiou kamarátov stratila počas turistiky v Apalačských vrchoch. V mestečku, odkiaľ sa Jen naposledy ohlásila, sa jej otec nestretáva s ochotou miestnych, ba dokonca ani polície pomôcť či poskytnúť relevantné informácie o osude skupiny mladíkov. Samotné pohorie je opradené rúškom tajomstva a Scott sa z rečí miestnych opilcov dozvedá, že ak sa jeho dcéra s priateľmi vydala nesprávnou cestou, takmer určite ju zastihla smrť. Jedinou možnosťou teda je vydať sa do lesov na vlastnú päsť.
Druhá dejová línia sleduje práve Jen a päticu jej kamarátov, spoznávajúcich krásy Apalačského pohoria. V určitom momente sa partia na návrh jedného z členov vydáva mimo vyznačenej trasy, no ako neskôr zisťujú, šlo o zlú odbočku. Hlboko v horách totiž už viac než 150 rokov žije skrytá komunita, ktorá neobľubuje návštevy zvonku. A ktorá má svoje pravidlá. Výlet do prírody sa razom mení na boj o holý život.
Prečítajte si aj: Dokument o psychopatovi Richardovi Ramirezovi je povinnosťou pre fanúšikov „true crime“
Základná premisa je skutočne podobná tej pôvodnej, akurát partiu ohyzdných ľudožrútov nahradilo akési lesné spoločenstvo zvané The Foundation so zavedenou hierarchiou a mimoriadne charizmatickým vodcom (trochu lacnejšia verzia Brucea Campbella) s podozrivo moderným účesom. Dôležité však je, že film funguje. Po technickej stránke mu niet čo vytknúť. Práca s kamerou je v porovnaní s predošlými prírastkami do série priam oscarová (zmizol televízny look) a hudba v divákovi vyvoláva príjemnú nervozitu tam, kde je to treba. V prvej tretine filmu, kedy ešte nie je isté, akému nepriateľovi hlavné postavy čelia, si divák zaspomína na klasické hixploitation filmy ako Hory majú oči. Táto časť snímky je aj najvýraznejšia.
Postavy sú taktiež sympatické a hoci ich chovanie občas vyvoláva otázky, žiaden účastník tejto hororovej jazdy nie je vyslovene stupídny. No aspoň žiaden z tých ústredných. Stopári, ktorých si Scott najme k prebádaniu zlovestných lesov, nepatria medzi tých najbystrejších (pozorný divák si všimne, že jeden z nich nosí československé maskáče). Práve scény s otcom aj vďaka sympatickému predstaviteľovi nezaostávajú za hlavnou dejovou líniou a príjemne odsýpajú. Motív záchrany stratenej dcéry aspoň zľahka hrá na emocionálnu strunu, čo scenárista zhruba 20 minút pred koncom využíva, aby publikum šokoval, no vzápätí všetko uviedol na pravú mieru. Záverečné previazanie dvoch príbehov a vyvrcholenie filmu je pre diváka prinajmenšom uspokojivé a nešetrí krvou. Keby len skončilo v správnom momente.
Veľmi dobrý dojem z filmu kazí práve druhý záver, ktorý prichádza, keď si divák myslí, že už je všetkému koniec. Vzhľadom na tvár, akú sa režisér a scenárista snažili tajomnej lesnej komunite dať, nedáva príliš zmysel a zvyšku snímky pristane ako päsť na oko. Taktiež mnoho otázok vyvoláva fungovanie samotného The Foundation a pravidlá, akými sa spoločenstvo riadi. Ak sú skutočne izolovanou a sebestačnou sociálnou jednotkou, ako to že ich vodca má účes ako od barbera a vystupovanie civilizovaného občana? Vysvetľuje to jeho nevhodne umiestnené tvrdenie, že náš svet je viac barbarský než ten ich? Povedzme si úprimne, tak hlboká myšlienka v praobyčajnom krváku vie vyvolať úsmev.
Scenárista McElroy a režisér Mike P. Nelson síce nevytvorili bezchybné dielo, ktoré si naplno užije každý hororový fanúšik, avšak dokázali načrtnúť, ako by do budúcna mohli vyzerať rebooty klasických hororových značiek. Obyčajný lacný prepis niekoľko dekád starého scenára nahradil poctivý reštart, zľahka transformujúci žáner originálu. Zatiaľ čo pôvodný Pach krvi sa určite radil medzi tzv. hixploitation snímky, jeho reboot spĺňa požiadavky aj tradičného „cult-horroru“ (napr. Midsommar). Chýbalo len dotiahnuť niektoré skrutky až na doraz. A niektoré, naopak, nechať tak a zbytočne neposrať závity.
