Všetci to dobre poznáte. Snáď každý má nejakého kamaráta, s ktorým dral lavice základnej alebo strednej školy či šúchal tepláky o asfaltový povrch ihriska vonku na sídlisku. Napriek tomu, že neoplýval predpokladmi na dosiahnutie úspešného života o nič viac než vy, získal si za pomerne krátky čas uznanie, slušnú kôpku peňazí a vôbec, všetko po čom túžite vy, no narozdiel od neho, vám sa niečoho takého nedostalo. Priznajme si, kto by nezávidel?
Hoci je závisť jedným zo smrteľných hriechov, človeku je akosi prirodzená a nedokážeme sa jej účinne brániť. Závisť je v dnešnej dobe dokonca v istom slova zmysle aj vyžadovaná. Nie je to práve ona, ktorá nás núti k vyšším pracovným výkonom či k tvrdšiemu štúdiu? Nikto z vás nezačal rozmýšľať o tom, ako zarobiť nejakú peknú sumu peňazí práve vtedy, keď uvidel v susedovej garáži zaparkovanú novú limuzínu? A o tom to práve je! Ide len o to, ako ten príval zlosti, úzkosti z vlastnej neuspokojenej túžby, miešanej s neviazanou zlomyseľnosťou zužitkuješ. Máš totiž len dve možnosti.
Buď sa budeš snažiť schovať vlastnú závisť za masku vyrovnaného človeka, čo sa ti mimochodom nikdy nepodarí alebo skutočne začneš robiť niečo, čo ťa dokáže posunúť dopredu a „vyrovnať si tak účty s kamarátom z detstva“.
Skúste si vybrať druhú, ťažšiu cestu – zbohatnúť, získať úspech. Nik nemôže tvrdiť, že sa to všetkým podarí, ale každý sa o to môže pokúsiť. Iné rozhodnutie s určitosťou vedie k zatrpknutosti a k zničujúcemu pocitu chýbajúcej sebaúcty.
Príklad kamaráta z detstva nie je vybraný náhodne. Práve s tými sa pre približne rovnakú štartovaciu čiaru zvykneme porovnávať najčastejšie a závidieť im ich úspechy. Je to súčasť ľudskej prirodzenosti. Súčasť potreby presadiť sa, realizovať sa, vymedziť sa ako úspešnejší voči tým, s ktorými sa človek porovnáva.
Byť závistlivým je strata vášho času, ktorý môžete využiť celkom inak. Spravte z vašej závisti len impulz pre svoju snahu získať uznanie. Tak ako sa rozhodnete?
