Redakcia zdolahore tento krát pre vás pripravila rozhovor s cestovateľom Andrejom, ktorý možno necestuje ako väčšina z nás na dovolenky do luxusných hotelových komplexov ale naopak spoznáva krajinu v jej plnej kráse a so všetkým čo prináša. Kedže Andrej sa venuje aj fotografovaniu tak v článku sa môžte tešiť aj na jeho fotografické skvosty z tejto juhovýchodnej krajiny. Andreja sme dôkladne vyspovedali, tak máte sa načo tešiť.
Tak Andrej v krátkosti skús sa predstaviť naším čitateľom
Volám sa Andrej Pižem a pochádzam zo Spišskej Novej Vsi. Už asi pred 9 rokmi som podľahol čaru fotografovania. Fotenie pre mňa znamená určitú formu slobody, možnosť sebarealizovania sa, zachytenia určitého neopakovateľného okamihu spôsobom, ako ho vidím ja. Ďalšími mojimi aktivitami sú cyklistika, turistika, sprevádzania turistov po Slovensku, cestovanie… proste všetko pri čom sa cítim fajn a slobodne.
Čo ťa priviedlo k cestovaniu a prečo si si vybral práve Thajsko ?
Cestovanie ma fascinovalo už od dectva. Pamätám si že už ako malý chlapec som sedával pred televíziou a so zatajeným dychom som sledoval skoro každý cestovateľský program, ktorí dávali na Discovery. Žasol som, ako niektorí ľudia na Zemi žijú diametrálne odlišným životom…niektorí v chudobe a špine, iní v čistote a bohatstve. Obdivoval som nekonečné pieskové duny v Sahare, do neba sa tiahnúce štíty v Himalájach, či vždyzelený amazónsky prales. Už vtedy som pocítil ohromnú túžbu navštíviť tieto miesta a preskúmať ich na vlastnú päsť. Obzvlášť do Thajska ma vždy, nejaký malý hlások vo mne lákal ísť.
Mnoho ľudí desí predstava, žeby mali cestovať sami tak ďaleko, aký je tvoj pohľad na „cestovanie osamote“ ?
Už dávno som sa rozhodol že si začnem plniť sny. A predsa kedy je najlepší čas s tým začať keď nie práve teraz ?
A tak som obvolal pár svojich známych či sa so mnou vydajú na trip do Thajska. Tý však všetci riešia problémy z ktorými sa stretáva väčšina „normálnych“ ľudí : nedostatok peňazí, nedostatok času kvôli škole či robote. „ Nevadí, pôjdem sám. Veď kto iný je zodpovedný za moje šťastie keď nie ja sám. A nakoniec, všade na svete je plno úžasných, milých a prívetivých ľudských bytostí, niet sa čoho báť “ uisťuje ma ten malý, neutíchajúci hlások vo mne.
V cestovaní „osamote“ ma taktiež motivovalo veľa skúsených cestovateľov, ktorí sa na inetrnete so mnou podelili o svoje bohaté cestovateľské skúsenosti. ( V skutočnosti som nie vždy cestoval sám. Počas cesty som stretával množstvo úžasných ľudí, cestovateľov a s nimi, ak sme mali spoločnú cestu a reč, som pár dní cestoval) . Takmer všetci písali o tom, že cestovanie osamote je ten najlepší spôsob ako spoznať svet, ako sa dostať do blízkeho kontaktu z miestnymi ľuďmi a vidieť skutočnú ( pre bežných turistov často schovanú ) tvár danej krajiny. Teraz, už z vlastnej skúsenosti, to viem 100% potvrdiť. To že som cestoval sám mi často otvorilo dvere do sveta miestnych ľudí. Keď videli že prichádzam sám, ihneď stratili obavy a boli ku mne absolútne otvorený, priateľsky a pohostinný. A práve pre tieto chvíle sa podľa mňa oplatí cestovať. „Obyčajné“ debaty s miestnymi ľuďmi, z rôznych etnických skupín a kultúr, náboženských či politických presvedčení otvoria človeku obzor neuveriteľným spôsobom. Človek sa hneď stáva otvorenejším, vľúdnejším, zabúda čo je to rasizmus a nenávisť…
Aké miesta v Thajsku si navštívil a ako si riešil ubytovanie ?
V Thajsku, som navštevoval najmä menšie, prílišným návalom turistov neovplyvnené miesta, kde sa ešte dala rozpoznať skutočná atmosféra tohto úžasného národa. Navštívil som množstvo očarujúcich národných parkov, malé dedinky či mestečka (napr. Petchaburi ma úplne nadchlo) Samozrejme som však navštívil aj veľkomestá ako Bangkok a Pattaya. Pattaya sa mi vôbec nepáčila, pretože podľa mňa nemá čo turistovi ponúknuť( jedine veľkým vyznávačom sexturizmu, tý si tam prídu na svoje ).Je to proste jeden veľký bordel, kde je na každom kroku vidieť množstov starých a bohatých nemcov, rusákov, či iných boháčov, ktorí si vedú prostitútky na hotel. Naproti tomu sa mi veľmi páčilo v Bangkoku, kde som strávil viac ako dva týždne. Aj keď je to obrovská metropola ( ktoré ja veľmi nemusím), bolo v tom meste cítiť úžasnú atmosféru historických pamiatok, v kontraste z ultramodernými mrakodrapmi a celé to divadlo dotvárali ľudia ( domáci aj turisti) svojím špecifickým správaním. Ďalej som plánoval stráviť väčšinu času svojho cestovania na severe krajiny , no ako to už pri plánovaní býva, nakoniec som sa na sever vôbec nedostal. Namiesto toho som objavoval východ,západ a juh krajiny a na pár týždňov som si odskočil (na odporúčanie mojej novej Talianskej kámošky) aj do Malajzie.
Ubytovanie som riešil keď sa dalo cez couchsurfing ( to je podľa môjho názoru úplne najlepší spôsob ako spoznávať krajinu a život miestnych ľudí + je to úplne zadarmo :)). Väčšinou som však prespával v guesthousoch a hosteloch, ktoré som si vždy hľadal až na mieste, nikdy nie dopredu cez internet ( veď dajak bolo, dajak bude ), občas nebolo voľné miesto, no nakoniec aj tak vždy všetko dobre dopadlo a nemusel som spať na ulici ako bezďák ( len raz na autobuske, no to nebolo z donútenia ale mojim vlastným rozhodnutím) . Niekdy sa mi pošťastilo dostať pozvanie stráviť noc v domčeku u miestnych ľudí, inokedy som prespal v stane na pláži.
Čo na na Thajsku najviac zaujalo a naopak čo ťa najviac prekvapilo ?
Najviac ma v Thajsku zaujali Ľudia a najviac ma prekvapili Ľudia. Veď vždy sú to ľudia kto robí krajinu krajinou, zvláštnou, neopakovateľnou. Najviac ma zaskočilo to, že skoro nikto tam nehovoril po anglicky! Očakával som že aspoň mladý budu vedieť po anglicky. Ale nie. Očakával som tiež že aspoň vo veľkomestách budú ľudia ovládať angličtinu. Omyl. A taktiež ceny boli oveľa vyššie ako som Očakával ( V supermarketoch boli rovnaké ceny ako u nás na slovensku. Jedine na trhoviskách a na uliciach sa dalo nakúpiť kúsok lacnejšie).
Ak by sme však nič neočakávali, neboli by sme nikdy zaskočený…
Aký boli miestni ľudia v porovnaní s ľuďmi v naších končinách ?
Ľudia v Thajsku žijú v chudobe, ktorú si my Slováci nedokážeme predstaviť. Ten čo si na slovensku o sebe myslí že je chudobný, by bol v Thajsku boháčom. Napriek tomu sú miestny ľudia vždy veselý, usmiaty, veľmi radi a často sa smejú a nerobia si z ničoho ťažkú hlavu. Toto bola pre mňa úžasná škola života.
Zažil si v Thajsku aj určité nebezpečné situácie, povedz nám niečo o nich.
Je to dosť subjektívne povedať čo je nebezpečná situácia a čo už nie. Ja osobne som sa v Thajsku cítil vždy bezpečne. Také zážitky ako nočný pochod cez džungľu nepovažujem ja osobne za nebezpečnú situáciu. V nebezpečenstve som sa ocitol jedine po svojich vlastných chybách, napr. pri páde z motorky alebo pri útoku medúz keď som plával v mori, kde bolo množstvo tabúľ z nápisom „zákaz plávania, kvôli vysokému počtu medúz“ a pod tým číslo, znamenájúce počet obetí na životoch za minulí rok na tejto pláži. Čo už. Neskoro som si tie tabule všimol. Našťastie to bolo tento krát pre mňa len varovanie a ostala mi len pamiatka na 3 týždne, v podobe červených fľakov ako po údere biča. No aj tieto “ nebezpečné situácie hodnotím ja osobne veľmi kladne. Okrem toho že to beriem ako fajn skúsenosť, som sa vďaka týmto udalostiam dostal do veľmi blízkeho kontaktu z miestnymi ľuďmi, ktorý akonáhle videli že som v núdzi a potrebujem pomoc, ihneď ku mne pribehli a urobili všetko pre to aby mi pomohli. Všetkým týmto dobrým ľuďom veľmi pekne ďakujem. Vďaka Ním sa sa z týchto udalostí nestali nebezpečné situácie, ale len silné a príjemné zážitky.
Čo by si odporučil našim čitateľom, ktorých baví cestovanie no možno ešte nenabrali odvahu takto cestovať na vlastnú päsť ?
Všetkým cestuchtivím ľuďom by som chcel možno len odkázať, že život je príliš krátky na to aby zbytočne váhali nad tým či ísť alebo nie. Plňte si svoje SNY. Ak po tom naozaj túžite, tak si zbaľte kufor ( lepšie povedané backpack ), obavy zamknite doma v skrinke, zbytočne nad tým nepremýšľajte a šup, vyrazte za dobrodružstvom. Uvidíte že akonáhle urobíte ten prvý krok, všetko ostatné sa už zariadi samo.
Prajem Vám všetkým plno úžasných cestovateľských zážitkov a splnených snov. Ďakujem Vám za zastavenie a za Váš čas 🙂
Ak sa chcete dozvedieť viac o mojom cestovaní, prečítať si viac mojich cestovateľských zážitkov alebo si pozrieť moje fotografie z rôznych kútov sveta, tak si kľudne kliknite na moju fb stránku: Andrej Pižem – photographer and traveller .
Ďakujeme za rozhovor a prajeme ešte veľa cestovateľských zážitkov. Veríme, že aj v budúcnosti sa s našou redakciou rád podelíš.
