Seriál webmagazínu zdolahore.sk – Príbehy ikonických fotografií z histórie pokračuje druhým dielom. Prvý diel bol venovaný legendárnej forografii Sovietsky vojak vztyčuje sovietsku zástavu nad Reichstagom. Dnešná fotografia je naozaj silná a zobrazuje mučenícku smrť vietnamského budhistického mnícha.
Horiaci mních, 1963
V júni roku 1963 sa na jednej z najrušnejších križovatiek v Saigone upálil vietnamský budhistický mních Thích Quang Duc. Svojím činom sa pokúšal ukázať, že i budhizmus musí bojovať voči útlaku rovnakými metódami ako ostatné, že aj budhizmus potrebuje svojich martýrov.
Toto sebaobetovanie bolo uskutočnené ako výraz protestu proti juhovietnamskému režimu „Diem“, ktorý presadzoval prokatolícku politiku vytvárajúcu zákony diskriminujúce budhistické náboženstvo. Čiastočne išlo tiež o odpoveď na zavedenie zákazu budhistických vlajok v krajine, len dva dni po tom, čo premiér Diem viedol verejnému zhromaždeniu, na ktorom sa objavili kríže. Je nutné dodať, že ešte pred touto udalosťou nasmeroval Diem viacerými zákonnými opatreniami Vietnam na cestu katolíckej viery a uctievania Ježiša Krista. Rastúci hnev budhistov za vlády premiéra Diem bol jedným z rozhodujúcich faktorov vedúcich k prevratu v Južnom Vietname a k požiadavke zvolenia vodcu, ktorý by rešpektoval budhistické obyvateľstvo krajiny. To tvorilo približne 70 až 90 % populácie Južného Vietnamu.
John F. Kennedy v reakcii na známu fotografiu Duc-a v plameňoch povedal: „Žiadna z novinových fotografií nevyvolala po celom svete toľko emócii ako práve táto.“ Fotograf Malcolm Browne zachytil spomínanú scénu v Saigone pre známy Associated Press (AP). Jednoduchá čierno-biela fotografia sa rýchlo stala ikonickým zobrazením turbulentných šesťdesiatych rokov.
Nevôľa budhistických obyvateľov vypukla začiatkom mája, po tom, čo spomínaný zákaz vstúpil do účinnosti. Budhistické vlajky viali v Huế na sviatok Vesak, oslavujúci narodenia guatamského Budhu. Obrovský zástup budhistov vzpierajúcich sa vláde protestoval počas pochodu k rozhlasu proti zákazu vlajok. Vládne sile v snahe potlačiť protest v ten deň zastrelili 9 ľudí.
Dňa 10. júna 1963 dostal americký korešpondent informáciu o tom, že nasledujúce ráno má na ceste pred kambodžskou ambasádou dôjsť k niečomu dôležitému. Mnoho reportérov tejto správe nevenovalo príliš veľkú pozornosť. Budhistická kríza trvala už vyše mesiaca a takéto správy boli bežné. Len pár žurnalistov zbystrilo pozornosť. Bol medzi nimi aj David Halberstam z The New York Times a Malcolm Browne, vedúci kancelárie Associated Press v Saigone. Duc prišiel na inkriminované miesto spolu s procesiou, ktorá sa začínala pri neďalekej pagode. Približne 350 mníchov a mníšok pochodovalo v zástupe a vykrikovalo heslá proti vláde a jej protibudhistickej politike.
- Žiadna z novinových fotografií nevyvolala po celom svete toľko emócii ako práve táto
K samotnému upáleniu došlo na križovatke bulváru Phan Đình Phùng a ulice Lê Văn Duyệt len pár blokov juhozápadne od Prezidentského paláce (dnes palác zjednotenia). Duc vystúpil spolu s dvomi ďalšími mníchmi z auta. Jeden z nich položil na zem vankúš, kým druhý otvoril kanister s piatimi galónmi benzínu. Po tom, čo protestujúci vytvorili okolo nich kruh, Duc sa pomaly posadil v tradičnej budhistickej meditatívnej pozície lotus na pripravený vankúš. Jeden z mníchov následne vyprázdnil pripravený obsah kanistru na jeho hlavu. Duc ešte raz prebral drevený ruženec a zarecitoval slová: „Nam mô A di đà Phật (výraz pocty pre Budhu)“. Následne škrtol zápalkou. Plamene pohltili jeho plášť a z jeho tela začal stúpať čierny olejový dym.
- Thich Quang Duc je polievaný benzínom počas toho, ako sedí v tradičnej budhistickej meditatívnej pozície lotus
- Plamene už pohltili rúcho a mäso a z tela začínal stúpať čierny olejový dym
Diváci tejto udalosti ostali onemene stáť. Niektorí z nich hlasno nariekali a iní sa zas potichu modlili. Mnoho mníchov a mníšok, no i niektorí okoloidúci si začali líhať pred horiaceho Duca tvárou k zemi. V angličtine i Vietnamštine zatiaľ opakoval mních do mikrofónu: „Budhistický duchovný sa upálil na smrť. Budhistický duchovný sa stal mučeníkom.“
- Akonáhle oheň ustúpil, skupina mníchov začala pokrývať na dymiacu mŕtvolu žltými habitmi
Po asi desiatich minútach bolo Ducovo telo úplne obetované. Duc sa nakoniec zvalil dozadu na chrbát. Akonáhle oheň ustúpil, skupina mníchov začala pokrývať dymiacu mŕtvolu žltými habitmi. Zdvihli ju a snažil sa ju v tesnaťdo rakvy, ale nedokázali narovnať končatiny a tak jedno ramien z drevenej rakvy počas prenášania do blízkej pagody vytŕčalo.
Zaujímavé fakty:
– Quang Ducovo telo bolo počas pohrebu znovu spopolnené, ale jeho srdce zostalo napriek tomu nedotknuté a nezhorelo. To bolo považované za zázrak a umiestnili ho následne do skleneného kalichu v pagode Xa Loi. Nedotknuté srdce je dnes považované za symbol súcitu.
– Napriek západnej verejnosti, ktorá zostala šokovaná, nebolo upálenie sa mnícha v rámci vietnamskej histórie niečím ojedinelým. Prípady sebeupálení boli vo Vietname zaznamenané po celé stáročia. Zvyčajne vykonávané na počesť Gautama Budhu.
– Fotografie odfotografované Malcolmom Browne sa začali rýchlo šíriť a objavili sa na titulných stránkach novín po celom svete. Sebeupálenie bolo neskôr považované za bod obratu v rámci budhistickej krízy a výrazným spôsobom prispelo k pádu režimu Diem.
– Malcolm Browne získal za túto fotografiu Pulitzerovu cenu.
SILA!
kvalitny clanok…
ďakujeme
Chudaak
Jedine ty si chudacka…
Ani za boha by som sa nupalil… co ti je*e
asi to urobil kvoli nejaku vaznemu dovodu nie?
vyhorel
budha by plakal