Dnes som sa pre zmenu rozhodol vyjadriť na tému úcta k starým ľudom(aj keď som dlho tuto tému i ja osobne veľmi podceňoval). Starí ľudia sú oveľa viac zohratí s bohom/prítomným okamihom/vesmírom, nazvite si to ako chcete. Čo myslíte čo je pre ľudstvo ako také prirodzené ? Naháňať sa za „cieľmi“ peniazmi a netrpezlivo čakať na svoj „úspech“.? Alebo žiť trpezlivo v pokoji a mieri a postupne si budovať svoje sny a ciele bez toho aby sme sa museli niekam naháňať…? Všimnite si väčšinu naozaj starých ľudí ako „pomaličky“ chodia ako sa „pomaly“ rozhodujú a ako „pomaly“ reagujú na naše otázky. Je to podla vás tým že ich myslenie je postupom času „spomalene“ ? Alebo je to tým, že sú oveľa viac spätí s bohom/vesmírom/prítomným okamihom/ ľudskou prirodzenosťou ako my „mladší“, a kým niečo povedia si to radšej premyslia aby to malo naozaj nejaký význam a majú trpezlivosť tak ako s nami „múdrejšími a mladšími“ tak i sami so sebou a s ich životom ? Je podla vás prirodzene ponáhľať sa stresovať, nervovať a hádať sa? Podľa mňa určite nie.
Veľmi dobre viem prečo to starší ľudia robia tak ako to robia/prečo žijú tak ako žijú. Je to tým že títo ľudia si žiaľbohu/chvalabohu uvedomujú skutočný význam tohto života až v tomto veku… Veľmi dobre si uvedomujú význam trpezlivosti/pokory a všimnite si – nikam sa neponáhľajú kráčajú pomaly vychutnávajú si prítomný okamih bez toho aby sa náhlili.. Robia to jednoducho preto, lebo vedia, že takéto správanie im predlžuje život. Prečo im takéto správanie predlžuje život ? Lebo sú takto oveľa viac spätí s bohom/vesmírom/prítomným okamihom oveľa viac ako my „mladí“. Myslíme si, že vekom hlúpnu lenže to čo nevidíme je, že s pribúdajúcim vekom sa viac a viac stávajú deťmi. Tými deťmi ktorých poteší každá maličkosť, tými deťmi, ktoré nás obdarúvávajú úsmevom na tvári len tak – presne tými deťmi ktoré sú po narodení ešte tri roky späté s bohom/vesmírom/prítomným okamihom –čiže v skutočnosti- stavajú sa opät múdrymi.
Týmto som vám len chcel povedať – ľudia vážte si svojich starých rodičov a snažte sa pochopiť to ich „spomalené“ zmýšľanie v tomto uponáhlanom svete, lebo mám pocit že vnímanie starých ľudí podceňujeme tak isto ako podceňujeme vnímanie malých deti, pritom obidve tieto osobnosti vnímajú tento svet s láskou/bohom/prítomným okamihom oveľa viac ako my „dospelí“. Nieje problém deti a starých ľudí pochopiť…, Problém je v skutočnosti ten že my ich nechceme pochopiť lebo sme tak pohltení týmto systémom/satanom/aplikovaným programom v našich hlavách, že nám to nedovoľuje vnímať a prijať a radšej sa stresujeme, nervujeme, závidíme, riešime v skutočnosti nepodstatne veci atď. atď… Myslím, že deťom a starým ľudom je potrebne načúvať viac ako komukoľvek naokolo a hlavne ich pochopiť. Garantujem vám že ak ich NAOZAJ budete chcieť pochopiť pochopiť – dozviete sa veci o akých ste ani nesnívali….
Ak sa vám tento článok páčil/stotožňujete sa s jeho obsahom alebo vás zaujala téma, môžte kontaktovať autora kliknutím na jeho meno pod článkom.
Autor článku: Jakub Mucha
