História ľudstva je plná krvavých vojen a bitiek, ktoré zmenili chod dejín. Známy citát rímskeho politika a filozofa Cicera – Historia magistra vitae – História je učiteľkou života nás nabáda k tomu, aby sme sa z týchto krvavých vojnových stretov poučili a uvedomili si, že vojna nie je cesta, ktorou by sa malo ľudstvo uberať.
V nasledujúcom rebríčku tých najkrvavejších bitiek histórie sa nebudeme riadiť iba počtom obetí ale aj mnohými inými faktormi, tak aby sme obsiahli širší dejinný rozsah.
10. Bitka pri Kannách (216) – 56,000 – 92,000+ † obetí
Táto bitka patrí k najhorším porážkam, aké kedy Rimania utrpeli nielen počas púnskych vojen, ale vo svojich dejinách vôbec. Bitka sa odohrala blízko rieky Aufidus v Apúlii a bola to jedna z najvýznamnejších bitiek druhej púnskej vojny. Kartagiánské vojsko vedené Hannibalom zničilo počtom silnejšie rímske vojsko pod spoločným velením konzulov Lucia Aemilia Paulla a Gaia Terentia Varra. Vďaka Hannibalovej taktike a rozsahu jeho víťazstva sa táto bitka zapísala do svetových dejín. Dodnes je vyučovaná na vojenských akadémiách ako dokonalý príklad obkľúčenia nepriateľa.
9. Bitka na Kulikovom poli (1380) – 136,000 † obetí
Bitka na Kulikovom poli bol vojenský stret medzi armádou Zlatej Hordy a rôznych ruských kniežatstiev pod jednotným velením princa Dmitriho Moskovského. Bitka sa konala 8. septembra 1380 na Kulikovom poli v blízkosti rieky Don. Víťazstvo ruských kniežat neukončilo mongolskú nadvládu nad ruskými kniežatstvami. Podľa ruského historika Leva Gumiľova – „Rusi šli na Kulikovo pole ako občania rôznych kniežatstiev a vrátil sa ako jednotný ruský národ.“
8. Bitka na Katalaunských poliach (451) – 165, 000 † obetí
Bitka pri Chalons alebo Bitka na Katalaunských poliach sa odohrala 20. júna 451; bolo v nej odrazené vojsko kráľa Attilu zložené z Hunov a ďalších podrobených národov (Ostrogóti, Herulovia, Skirovia, Gepidi atď.) Na strane Západorímskej ríše bojovali spojenými silami Rimania, Vizigóti, Alani a Frankovia pod vedením rímského veliteľa Flavia Aetia a vizigótskeho kráľa Teodoricha. Posledné veľké víťazstvo Západorímskej ríše.
7. Pád Tenochtitlanu (1521) – 130,000 – 250,000 † obetí
Hlavné mesto Aztéckej ríše Tenochtitlan malo v roku 1519 (pred príchodom Španielov) 400 000 obyvateľov a patrilo medzi najväčšie mestá celého vtedajšieho sveta spolu s Parížom a Konštantínopolom. Podľa údajov Španielov bolo na trhu v štvrti Tlatelolco v deň trhov 60 000 (!) kupujúcich a predávajúcich, palác vládcu Moctezuma II. mal 300 (!) miestností združených okolo 3 dvorov, vrátane knižníc, skladov, dielní pre kráľovských remeselníkov, veľkých sál pre súdy a iné rady a kancelárií pre „armádu“ účtovníkov. Existovala tam kráľovská zoologická záhrada. Španielsky dobyvateľ Hernando Cortés prišiel do Tenochtitlanu 8. novembra 1519. Aztécky vládca Moctezuma II. pokladal Cortésa za boha Quetzalcoatla a vítal ho s veľkou pompou. Cortés a jeho ľudia nakoniec dobyli mesto 13. augusta 1521 po boji, ktorý trval mesiace, a počas ktorého bola väčšina mesta zničená.
6. Obliehanie Konštantínopolu (717 – 718) 130,000 – 170,000 † obetí
Alebo druhé arabské obliehanie Konštatinopolu v rokoch 717–718 bolo kombinované pozemné a námorné ťaženie Arabov Umajjovského chalífátu proti hlavnému mestu Byzantského cisárstva, Konštatínopolu. Tato kampaň znamenala vyvrcholenie arabskej okupácie pohraničných oblastí Byzancie. V roku 717, po rokoch príprav sa Arabovia vedení Maslamou ibn Abd al-Malikem rozhodli napadnúť Konštantínopol. Najprv sa spojili s generálom Leonom Isaurským, ktorý povstal proti cisárovi Theodosiovi III. Leon však nakoniec oklamal Theodosia III. a aj Arabov a byzantského trónu sa zmocnil sám. Neúspešné obliehanie Konštantínopolu znamenalo koniec arabských útokov a prežitie Byzantského cisárstva.
5. Bitka pri Changping (長平之戰) (260 pred Kr.) – 700,000 † obetí
Počas obdobia „bojujúcich štátov“ v starovekej Čine proti sebe vystúpili štát Qin a štát Zhao. Zdrvujúce víťazstvo štátu Qin vyvrcholilo v zjednotení Číny pod patronátom štátu Qin. Veliteľ vojska štátu Qin – Bai Qi nariadil zajatých vojakov štátu Zhao pochovať zaživa (okolo 200.000 zajatých). Vzhľadom na nepiateľský postoj obyvateľov štátu Zhao vetiteľ Bai Qi nechal žiť 240 najmladších vojakov štátu Zhao. Týchto vojakov prepustil aby o hrôzach bitky pri Changping porozprávali vo svojich provinciách.
4. Obliehanie Jeruzalemu (70) – 40,000 † vojakov – 1,000,000 † civilných obetí
Židovský Jeruzalem rímske vojsko začalo obliehať vo februári 66 nášho letopočtu. Vojsko Rímskej ríše v počte 70.000 mužov bez väčších problémov obliehalo Jeruzalemské mesto so 40.000 obrancami. Nedostatok organizácie a prevaha rímskeho vojska znamenala pád Jeruzalema. Doposiaľ by toto obliehanie nebolo ničím výnimočné v plejáde vojenských ťažení Rímskej ríše. No potom, čo Rimania prevzali kontrolu nad mestom začalo neuveriteľné zabíjanie. Historik Josephus opísal toto vraždenie civilistov (1.000.000 obetí) týmito slovami: „Rímski legionári museli vyliezť po hromadách mŕtvych tiel aby mohli pokračovať v ďalšom zabíjaní…“
3. Obliehanie a dobytie Bagdadu (1258) – 250,000 – 2,100,000 † obetí
Pokračovanie mongolskej kampane proti moslimom. Bagdad dobyli Mongolovia, ale aj ich kresťanskí spojenci, vedení chánom Hülegüm, vnukom Džingischána a zakladateľa chanátu v Perzii. Dobytý Bagdad bol vydrancovaný a zrovnaný zo zemou. Bagdadský chalífa bol zavraždený, čo znamenalo definitívny koniec sunnitského abbásovského chalífátu.
2. Bitka na Somme (1916) – 1,120,000 –1,215,000 † obetí
Ozbrojené stretnutie počas prvej svetovej vojny, trvajúce od 1. júla do 18. novembra 1916 na oboch stranách rieky Somme vo Francúzsku. Francúzsko spolu s Veľkou Britániou zaútočili proti Nemecku. Bitka pri rieke Somme bola jednou z najväčších bitiek prvej svetovej vojny, pričom do neskorej jesene v nej zahynulo viac ako 1 milión vojakov, čo ju robí jednu z najkrvavejších bitiek v histórii. Pri tejto bitke boli Britmi použité prvé tanky Mark I. Zúčastnili sa jej aj vojaci Austrálie, Kanady, Indie, Newfoundlandu, Nového Zélandu a Južnej Afriky. Jedným z mnohých účastníkov bitky bol aj nadporučík britskej armády, spisovateľ J. R. R. Tolkien.
1. Obliehanie Stalingradu (1941 – 1944) – 1,117,000 – 4,500,000 † obetí
Útok nemeckých nacistických vojsk na mesto Leningrad počas druhej svetovej vojny. Obliehanie a boje mali za následok obrovské množstvo obetí, najmä medzi civilným obyvateľstvom. V dôsledku obkľúčenia zomrelo od hladu v obliehanom meste asi 650 000 až 800 000 civilistov. Boje rôznej intenzity trvali od septembra 1941 do úplného prerušenia blokády mesta 18. januára 1944.
konecne hodnotny clanok
Stalingradu či Leningradu- to hadam nieje jedno
Jsou to dvě rozdílné bitvy a různou délkou..Velký FAIL autora