Požiar Reichstagu. Jedna z udalostí, ktoré vyburcovali spoločnosť po nástupe hitlerovcov. Od začiatku bolo jasné, že požiar bol založený úmyselne. Dňa 27. februára 1933 horel berlínsky Reichstag. Aj keď podpaľača takmer okamžite chytili, v prípade bolo množstvo nezrovnalostí.
Aj keď bol páchateľ zatknutý na mieste, historici živo diskutujú aj po takmer 90.rokoch. Nezrovnalosti spočívali predovšetkým v nasledujúcich otázkach: Konal páchateľ samostatne alebo mal komplicov? Akú rolu v tom zohrávala nacistická vláda?
Čas 21:12. V starobylej budove, mieste kde zasadá nemeckí parlament, sa rozozvučali požiarne alarmy, ktoré indikovali požiar. Oheň sa šíril veľmi rýchlo. Mohutné plamene šľahali k nočnej oblohe. Už o 21:27 ľahla popolom zasadacia sála, potom sa roztrieštila aj sklenená kopula. Do pár minút bol Reichstag len dymiacou ruinou.
Páchateľa zatkli na mieste činu. Bol ním 24-ročný mladík menom Marinus van der Lubbe. Pochádzal z Holandska, z robotníckej rodiny. Mal teda blízko ku komunistom. V čase, keď skutok spáchal, bol členom anarchistického zoskupenia Raete-Kommunisten. Po zatknutí a predvedení sa ku všetkému priznal. Odmietol skutočnosť, že mu so založením požiaru niekto pomáhal.
Nástup nacistov k moci
Požiar v Reichstagu vypukol len pár týždňov po tom, čo sa nacisti na čele s Adolfom Hitlerom dostali k moci. Dňa 30.januára 1933 vymenoval staručký prezident Paul von Hindenburg Adolfa Hitlera za ríšskeho kancelára. Ešte v tú noc sa noví mocipáni začali činiť. Rozpútala sa vlna zatýkaní členov KPD – Komunistickej strany Nemecka. Boli obvinení zo sprisahania a podpaľačstva. A to nebolo všetko. V nasledujúcich dňoch prichádzali ďalšie a ďalšie opatrenia, ktorými hitlerovci anulovali základné demokratické práva ako napríklad sloboda prejavu, sloboda tlače, či právo na poštové a telekomunikačné tajomstvo.
Vyhláškou na ochranu národa a štátu z 28.februára 1933 boli vytvorené predpoklady na odstavenie platnej ústavy Weimarskej republiky. Nemecko sa vydalo na cestu diktatúry. Nacisti využili požiar vo svoj prospech a na upevnenie a rozšírenie svojej moci. Mnoho Nemcov bolo v tom čase presvedčených, že požiar nielen využili, ale ba dokonca aj založili nacisti. Marinus van der Lubbe mal byť iba bábkou v ich rukách.
Fakty
Na základe prameňov a dokumentov historici zrekonštruovali väčšinu vtedajších udalostí. Van der Lubbe prišiel do Nemecka, do Berlína dňa 18.februára. Bol odhodlaný protestovať proti pravicovej vláde. Už 25.februára došlo k pokusom založiť požiar na rôznych miestach Berlína. Až následne prišiel rad na Reichstag, pre Holanďana symbol nenávideného politického systému.
Van der Lubbe prisahal, že čin spáchal sám. Polícia ale aj hasiči o tomto tvrdení pochybovali. Policajný úradník podľa správy videl v budove viac osôb. Taktiež sa oheň rozšíril veľmi rýchlo a podľa slov očitých svedkov bolo viacero ohnísk požiaru, čo viac menej vylučuje jedného jediného páchateľa.
Správa o požiari Reichstagu vyvolala o viacerých nacistických pohlavárov prudké reakcie. Začali sa stretnutia medzi vedúcimi postavami okolo Hitlera.
Masové zatýkanie
Rozpútalo sa peklo. Začali sa zatýkať členovia komunistickej strany. Nacisti sa z tejto udalosti snažili vytĺcť politický kapitál a zbaviť sa členov z radov komunistov. Rudolf Diels bol veliteľom tajnej služby, ktorý ako prvý vypočúval páchateľa Lubbeho. Podľa jeho slov sa jednalo o čin pomätenca. Hitler však nesúhlasil a vyhlásil, že bol čin dôsledne naplánovaný.
Vyvodenie dôsledkov
Spoločnosť bola rozdelená na dva tábory. Jedni hovorili o tom, že Lubby musel mať pomocníkov, a druhí zase o tom, že si požiar založili nacisti sami, aby rozpútali peklo.
Lubby bol dňa 10.januára 1934 popravený. Stalo sa tak napriek tomu, že za podpaľačstvo v tom čase trest smrti podľa platného práva nemohol byť uložený.
