5 zaujímavostí, ktoré si pravdepodobne o Alexandrijskej knižnici nevedel

Knižnica v Alexandrii pod taktovkou Ptolemaiovcov rozkvitala. Ptolemaiovci si uvedomovali dôležitosť vedy a umenia.  Aj vďaka nekonvenčným metódam získavania kníh sa knižnica stala najväčšou knižnicou staroveku – a to s počtom kníh presahujúci 700.000. Teraz sa pozrieme na pár zaujímavostí, o ktorých si pravdepodobne nevedel.

1. Antické pramene poskytujú absolútne autentickú informáciu o praktikách, ktorými sa podarilo vytvoriť z Alexandrijskej knižnice najväčšiu starovekú zbierku kníh. To, že táto knižnica zatienila svojou zbierkou kníh všetky ostatné porovnateľné inštitúcie, bolo výsledkom arogancie, bezohľadnosti, obchodného ducha a odborných literárnych znalostí jej personálu. Knižnica získavala knihy od návštevníkov mesta, následne ich okopírovala, kópie vrátila majiteľovi a originál si nechala. Originály následne zapísali do zoznamu kníh Alexandrijskej knižnice.

2. V polovici 1.storočia pred našim letopočtom bolo v depozite Alexandrijskej knižnice neskutočných 700.000 papyrusových zvitkov, takmer kompletná pokladnica starovekých znalostí. Nechýbali romány, lyriky, drámy, historiografické diela a životopisy. Taktiež odborná literatúra z odborov ako matematika, geografia, astronómia či medicína. V knižnici boli uložené vedomosti a poznatky, v museione pracovali stovky učencov a bádateľov na ich rozširovaní.

3. Bez kráľa, pod ktorého záštitou bola knižnica vedená, by bez pochyby nedosahovala podobné rekordy. Alexandria bola hlavným mestom Ptolemaiovcov, dynastie, ktorá sa v bojoch po smrti Alexandra Veľkého, macedónskeho kráľa, chopila príležitosti a privlastnila si bohatý Egypt. Vo vede a umení súperili predovšetkým s helénskymi kráľmi, ktorí vládli v Macedónsku, Sýrii alebo neskôr v Pergamone. Kultúra bola u nich na popredných priečkach. Každý chcel tromfnúť toho druhého, či už v architektúre, technike, alebo vo vedách.

4. Správca knižnice. Knižnicu viedol úradne dosadený správca, ktorého vysoké postavenie vidno aj na tom, že mu králi zverovali výchovu a vzdelanie nasledovníka trónu. Správcom sa stala predovšetkým známa osobnosť starovekého sveta. Prvým riaditeľom knižnice bol Zénodotos z Efezu, ktorý sa zviditeľnil predovšetkým kritickým vydaním Homérovych textov. Riaditeľom bol od roku 284 pred našim letopočtom.

5. Vedci si nedokážu ani len predstaviť, keby dnes mali k dispozícii knihy, ktoré tvorili inventár knižnici v Alexandrii. Väčšina kníh sa však stratila. Zachovala sa iba minimálna časť. V starovekých dokumentoch je rozšírený názor, že knižnicu zachvátil a zničil požiar v roku 47 nášho letopočtu.