Klimatické zmeny – či už si to uvedomujeme viac, alebo menej – neodvratne zmenia zjav našej planéty. Otázka teda neznie či sa tak stane, ale kedy sa tak stane. V Antarktíde sa deje 99 percent rozpadu všetkého ľadu na Zemi, keď sa ľad zosúva do oceánu. Osud Zeme je aj v tvojich rukách!
Vedci predpokladajú, že rozpad ľadového masívu v západnej Antarktíde môže zvýšiť hladinu svetového oceánu najmenej o tri metre. Otázka teda nie je či sa tak stane, ale kedy sa tak stane. Osud pobrežných oblastí po celom svete – a nie len to – ale aj osudy miliónov obyvateľov závisí práve od spomínaného ľadového masívu. Informuje o tom agentúra AFP s odvolaním sa na Andersa Levermanna, ktorý je profesorom z Postupimského ústavu pre výskum vplyvu klimatických zmien (PIK) a špičkového odborníka práve na Antarktídu. Vedec horlivo vysvetľoval – a to len niekoľko dní pred zverejnením význačnej správy OSN o oceánoch a zamrznutých častiach Zeme – ako klimatické zmeny priamo ovplyvňujú najchladnejší región planéty.
V západnej časti Antarktídy sa ľad zosúva do oceánu
Je to práve Antarktída, kde sa deje 99 percent rozpadu všetkého ľadu na Zemi, keď sa ľad zosúva do oceánu. Ľad je príliš studený na to, aby sa topil a tak nedochádza takmer k žiadnemu topeniu. V Grónsku je poolovica úbytku ľadu spôsobená roztopenou vodou, ktorá sa dostáva do oceánu.
Nemecký vedec tvrdí, že už i nárast teploty vody hoci o desatinu stupňa pritom môže viesť k podstatnej nerovnováhe kontinentálneho ľadovca. Keď sa ľad v Antarktíde alebo Grónsku zosunie do oceánu a stane sa šelfovým ľadovcom, dostáva sa do kontaktu s povrchovou vodou.
Kontinentálny ľadovec Antarktídy sa od roku 2005 každoročne zmenšuje o približne neuveriteľných 150 miliárd ton ľadovej masy, pričoom väčšina tohto javu prebieha práve v západnej časti Antarktídy. Úbytok ľadu sa tak ako v Antarktíde, aj v Grónsku zrýchľuje.
Štúdie, ktoré varujú pred katastrofickým scenárom
Štúdia z roku 2014 hovorí, že hladina svetového oceánu može do roku 2100 vzrásť až o 50 centimetrov. Najnovší odhad Medzivládnej komisie pre zmenu klímy (IPCC) hovorí o ďalších maximálne 16 centimetroch. Je tu však aj významná štúdia z roku 2016 publikovaná v časopise Nature, ktorá zohľadňuje i nové fyzické procesy a tvrdí, že nárast hladiny svetového oceánu môže byť viac ako 1 meter.
Nárast úrovne svetového mora sa – podľa vedcov – spomalí, ak sa bude dodržiavať parížska klimatická dohoda. V opačnom prípade sa tento proces bude ešte na konci storočia stále zrýchľovať. Najzraniteľnejšou časťou kontinentálneho ľadovca západnej Antarktídy, ktorá by v prípade roztopenia spôsobila nárast svetového oceánu o 3,5 metra, sa nachádza v zníženinách pod hladinou mora, kde preniká oceánska voda a narušuje kontinentálny ľadovec zospodu.
Ľudstvo môže prísť o svetové metropoly
Levermann varuje, že ak sa vypúšťanie oxidu uhličitého do atmosféry nezastaví, vyššie uvedený katastrofický scenár pripraví ľudstvo o mestá ako Hongkong, New Orleans, New York, Hamburg, Kalkata či Šanghaj.
