O strastiplnej ceste fanúšikov za vysnívanou verziou svojho crossoveru sa už toho napísalo veľa. Tak to skúsme len v krátkosti. Režisér Zack Snyder, zodpovedný za odštartovanie DC univerza (Muž z ocele, Batman vs. Superman), musel produkciu snímky Justice League opustiť z osobných dôvodov. Nedokončený Snyderov materiál dostal do rúk Joss Whedon (Avengers), značne prepísal scenár, natočil množstvo nových scén a do kín poslal paškvil, s ktorým sa milovníci komiksu odmietli zmieriť. Štyri roky po tom, po obrovskom nátlaku fanúšikov, uzrela svetlo sveta „pravá“ verzia filmu, verzia Zacka Snydera. Čo si o nej myslíme?
V prvom rade treba poznamenať, že Joss Whedon vytváral film pre kiná. Snímka musela byť prístupnejšia, vtipnejšia, menej „dark“, skrátka po vzore konkurenčných „marveloviek“. Keď si následne fanúšikovia vydupali zostrih pôvodného režiséra, Zack Snyder mal prakticky voľné ruky. Mohol z komiksovky spraviť tvrdé R-ko, v ktorom sa krváca a „fuckuje“. Mohol natiahnuť dĺžku filmu na štyri hodiny. Mohol nakrútiť scény, aké si len zmyslel. A tak sa aj stalo. Jeho Justice League trvá cez 240 minút, záporák Steppenwolf pretína sekerou telá svojich nepriateľov a Batman otvorene hovorí Jokerovi, že jedného dňa ho „ku*va zabije“.
Dej sa výrazne nezmenil, len značne obohatil. Na Zem dorazil mocný zloduch Steppenwolf a snaží sa zhromaždiť tri artefakty, pomocou ktorých môže zničiť našu planétu. Bruce Wayne si túto hrozbu uvedomuje, a tak dáva dohromady tím superhrdinov. Tomu však chýba ten najdôležitejší článok, najsilnejšia zbraň v boji proti mimozemskej zberbe. Superman je totiž mŕtvy! Alebo nie?
Práve spomínané obohatenie deja je prvoradým kladom nového zostrihu. Štvorhodinová stopáž dovoľuje autorovi objasniť motivácie zainteresovaných, nový rozmer dostali predovšetkým postavy ako Cyborg, ktorý sa z akéhosi panáka zmenil na esenciálneho člena tímu, a taktiež Steppenwolf. Primárny „záporák“ získava mimoriadny boost. Poznáme pohnútky za jeho chovaním. Tie dávajú zmysel a nám dávajú možnosť spoznať ďalšie záporné postavy z planéty Apokolips, stojace v pozadí a ťahajúce za nitky (Darkseid, DeSaad), ktoré by v eventuálnom rozširovaní univerza v budúcnosti mohli zohrávať ešte dôležitú úlohu. Spestrenie pre postavy prináša aj spomínaná prístupnosť R, veď aj superhrdinovia si potrebujú občas verbálne uľaviť či odťať zloduchovi hlavu. Divák, oboznámený s niektorými nekompromisnými DC komiksami, to určite ocení.
Dĺžka 242 minút pôsobí hrozivo, no film napriek tomu ubehne veľmi rýchlo. Určite by mu neuškodilo skrátenie o nejakú tú polhodinku, ale Snyderov cit pre vizuál a silné tvorcovské vedenie umožňujú divákovi oceniť aj tie menej záživné scény. Okrem možno až príliš účelových sekvencií s Lois Lane, ktorej prítomnosť nie je ani zďaleka tak dôležitá, ako sa nás film snaží presvedčiť, respektíve dôležitá je, no Snyder netuší, ako s ňou narábať, než príde jej jediný výrazný moment. Citeľným nedostatkom, znižujúcim celkové hodnotenie, je záverečný digitálny cirkus, ku ktorému sa DC filmy znižujú zakaždým (Suicide Squad, Batman vs. Superman) a nikdy to nevyzerá dobre. Samozrejme, digitálne efekty ku komiksovým adaptáciám patria, ale občas by sme si pozreli aj umiernenejšie finále.
Snyder dávno pred vydaním filmu avizoval, že bude pracovať výhradne s materiálom, ktorý stihol natočiť, než musel opustiť režisérsku stoličku. Neskôr sa však nechal počuť, že pre film so štábom natočili zhruba štyri minúty nových scén. Jedna z nich, tá predposledná, ktorá dáva dohromady inak nesúrodý kolektív hrdinov a zloduchov a v rámci DC univerza po prvýkrát prináša priamu konfrontáciu medzi Batmanom a Jokerom, sa radí medzi najlepšie momenty filmu. Joker v podaní Jareda Leta je správne maniakálny, necháva zabudnúť na svoj prepálený výstup v Suicide Squad a jeho slovná výmena s Batmanom prináša fanúšikom komiksu príjemné zimomriavky, takisto ako vyvrcholenie danej scény. Pretože my vieme, že TEJ postave už párkrát preplo a chceme to vidieť na plátne!
Zack Snyder napriek výraznej kritike na jeho osobu disponuje akousi vlastnou autorskou poetikou. Do Justice League jej spomedzi svojich filmov vložil azda najmenej, no napriek tomu vytvoril svet, do ktorého by sme sa (na rozdiel od sveta Jossa Whedona) raz radi vrátili. Hoci sa to zrejme nestane.
