Človek má v sebe zakódované že spraví len toľko, koľko musí. Teraz možno poteším veľa ľudí, keď poviem, že je taký každý. Sme evolučne predurčení redukovať vynakladanú energiu a čas, kde sa len dá. Niekto viac, niekto menej. Čo nemusí byť samozrejme zlá vlastnosť, pretože je dosť možné že keby sme takí neboli, možno by náš druh už ani neexistoval. V starých dobách, energia mala cenu zlata, a človek pokiaľ chcel jesť a prežiť, musel vynakladať veľmi veľké úsilie, keďže vtedy si nemohol odbehnúť do supermarketu. Náš mozog je preto predurčený manipulovať nás s myšlienkami o šetrení energie a preto vždy, náš mozog vytvára myšlienky „Nechoď cvičiť, však si doma môžeš poležať a ušetriť tak tvoju drahocennú energiu“. Teraz je však doba supermarketov, fastfoodov a získať takúto „voľne dostupnú“ energiu nie je problém bez vynaloženia akéhokoľvek úsilia, nie je preto dôvod šetriť sa.
Aké najčastejšie výhovorky človek využije, keď príde na radu téma „ísť cvičiť“ ?
1: Nemám na to čas.
Pravdepodobne najpoužívanejšia výhovorka. Človek si vždy vie urobiť čas na to, čo považuje za dôležité pre svoj život. Z vlastnej skúsenosti viem, že túto výhovorku využívajú hlavne ľudia, čo trávia pol dňa surfovaním na internete, chatovaním si, sledovaním televízie alebo podobných aktivít. V prvom rade si treba uvedomiť, že aj 30 minútový tréning je lepší ako žiadny, a naozaj si nevieme nájsť 2% dňa čas na túto aktivitu? Alebo len hľadáme výhovorky?
2: Som príliž unavený na cvičenie
Toto je vždy o psychike a o hlave človeka. Pokiaľ sa nechá ovplyvniť myšlienkou, že je unavený a zbytočne tam bude chodiť, pretože nepodá poriadny výkon, tak sa mýli. Opäť sa vraciam k myšlienke „zlý tréning je lepší ako žiadny“ – a verte alebo nie, keď už budete v tej posilňovni a pozbierate v sebe tie kúsky motivácie, tak zrazu sa vám začne chcieť a ani nebudete vedieť, že ste cítili nejakú únavu, a o to spokojnejší so sebou pôjdete domov – to vám garantujem! . Nenechajte sa ovplyvňovať hlavou – ukážte kto jej kto je tu pánom, a choďte si tvrdo za svojim! . Ak by to bolo jednoduché robil by to každý!
3: Ale veď….cvičenie je nudné!
Takže umývanie zubov, česanie sa či obliekanie je zábava? Niektoré veci robíme lebo musíme a pretože sú súčasťou nášho života. Treba tak brať aj cvičenie, držať si svoje tempo, brať cvičenie napríklad ako to umývanie zubov, ako súčasť života… Človek keď chce byť úspešný musí robiť aj veci, ktoré ho nebavia. To je život, to sa nezmení. Zmeniť to môžte len vy.
4: Nebaví ma cvičiť sám
To čo vyjadríte touto vetou, je nie to že, že vás nebaví cvičiť sám , ale to že sa nemáte s kým porozprávať uprostred cvičenia, a venovať sa tak inej veci ako cvičeniu. Cvičte sami, k cvičeniu nepotrebujete nikoho iného, nenechajte sa rozptyľovať vonkajšími vplyvmi. Váš tréning, vy a nič viac!
5: Neviem ako cvičiť
Opäť častá výhovorka…To záleží od toho aké výsledky očakávame, či nabrať svalovú hmotu, schudnúť, získať kondičku alebo sa len tak udržiavať vo forme. Pokiaľ sa jedná o program a jedálniček na mieru, jedná sa o platenú informáciu a nikto nám toto zadarmo nedá. Základné cviky a prevedenia, sú na každej druhej stránke na internete, posilňovne zvyknú mať aj osobných trénerov, ktorí vám (niekedy) môžu pomôcť aj zadarmo. Kým sa naučíme správne prevedenia cvikov, potrvá to a chce to samozrejme aj trpezlivosť.
6: Neviem si nájsť motiváciu cvičiť
Najdôležitejšia vec v tomto obore je motivácia a silná pevná vôľa, bez týchto dvoch vecí nevydržíme a vzdáme to. Je dôležité dať si nejaký cieľ, motiváciu na začiatku a držať sa nej. Potom keď už prídu zmeny,tie konkrétne zmeny a váš dobrý pocit z úspechu budú motiváciou pokračovať v tom, čo robíte a neustále sa zlepšovať .
7 : Hanbím sa ísť cvičiť
Toto je typická veta ľudí s nadváhou a nízkym sebavedomým . Keď som začínal cvičiť ako 15 ročný, mal som 147 kilogramov čo bol môj maximum . Tiež to bolelo, tiež to psychicky ničilo, tiež som sa každú chvíľu obzeral, či náhodou niekto po mne nepozerá a nerobí posmešky. Pravdou je, že polka ľudí si nikoho počas cvičenia nevšíma, a druhá polka vás bude obdivovať pokiaľ uvidí, ako tvrdo pracujete za svojím snom. – prekonajte sa! Tiež som to pochopil až neskôr, prežil som to obdobie a dostal som sa tam kde som teraz, a teraz Vám to píšem ako 19 ročný, 82 kilový pripravujúci sa na svoju prvú súťaž v kulturistike.
A trošku extrém na záver s číslom :
8 : Zomrel som
áno, naozaj aj takýto extrém sa už raz stal. Istý človek v Amerike, pravdepodobne nemal cvičenie moc v láske. Zaplatil miestnym novinám inzerciu, o svojej smrti a vyše týždňa sa neukazoval nikde na verejnosti. Následne to odôvodnil tým, že sa bál svojmu trénerovi oznámiť, že už ďalej nechce cvičiť.
