Ak s vami každý súhlasí, v niečom robíte chybu. Ani v tíme nemáme všetci na všetko rovnaký názor, ale práve v tom je čaro dnešnej doby. Názorová pluralita, sloboda prejavu, demokracia. Nie každý dokáže svoj názor prezentovať slušne a s úctou, s tým sa občas stretávame a mňa osobne to veľmi mrzí.
Vladimíra Ledecká má len 25 rokov a už viac ako dva roky je v rámci Kancelárie prezidenta SR pevnou súčasťou prezidentského tímu. Po boku Andreja Kisku stojí už od začiatku prezidentskej kampane a zdá sa, že v tejto práci sa naozaj našla. Na to, aké je to pracovať pre Andreja Kisku a čo to vôbec obnáša, sme sa spýtali priamo nej.
Po prezidentovom boku ťa vidíme už viac než dva roky. Andrej Kiska je aktívny prezident, veľa pracuje, cestuje, stretáva sa s množstvom ľudí. Nie je náročné stíhať jeho pracovné tempo?
Prezidenta obklopuje mladý tím ľudí a je to do veľkej miery spojené s časovou náročnosťou tejto práce. Prezident nemá dovolenku, nemá voľný deň, často má pracovný program aj počas víkendov. Aj keď, je mimo prezidentského paláca neustále s nami komunikuje a rieši aktuálne témy. Je prezidentom vždy a všade. Preto potrebuje tím ľudí, ktorí sú časovo flexibilní a nadšení pre túto prácu. Ľudí, ktorí dokážu svoj čas prispôsobiť tomu jeho.
Každý ma nejakého toho „svojho“ šéfa. Avšak prezident, to je predsa len čosi špeciálne. Je Andrej Kiska prísny šéf? Aký má prístup k svojim spolupracovníkom? Tykáte si?
Prezidenta sprevádzam od čias predvolebnej kampane. V tom čase sme pracovali v úzkom kruhu ľudí. Tykal si so všetkými z tímu. Potykal si aj so mnou. Ako človek, aj šéf je veľmi ľudský. Vždy začína konverzáciu otázkou, ako sa mám, až potom pridelením úlohy. Je náročný a pedantný. Chybu naznačí, ale nikdy ostro nekritizuje.
Keď sa ma ľudia pýtajú, aký je Andrej Kiska v skutočnosti, často rozprávam príbeh z môjho pohorovu s ním. S malou dušičkou som otvárala dvere, keď sa z jeho kancelárie ozvalo „ďalej“. V tom som zbadala vysmiateho Kisku s rukami naširoko. To bude skvelý chlapík, keď chce na pohovore ako prvé človeka objať – pomyslela som si. Tak som prišla bližšie a objala ho. V tom sa začal nahlas smiať a povedal „slečna, len som Vám chcel vziať kabát“. Ešte dlho po tom som sa červenala a dnes kabát pred stretnutiami radšej zabuchnem v aute (smiech).
Stáva sa, že si prezident so svojimi spolupracovníkmi vyjde aj niekam von?
Samozrejme. Prezidentovi záleží na tom, aby bola nálada v tíme priateľská a uvoľnená. V strese sa pracuje ťažko a ešte ťažšie tvorí. Ak má prezident chvíľu večer čas, rád si posedí v miestnych vínnych pivniciach a vinotékach, keď cestujeme po Slovensku. Naposledy to bola Malá Tŕňa, predtým Vinné, či dedinka Rúbaň. Človek by neveril, koľko vinárskych skvostov na Slovensku máme.
Ako vyzerá tvoj bežný pracovný deň? Máš každé ráno nejaký osvedčený spôsob, ktorým začínaš deň?
Ráno začínam schmatnutím telefónu, vypnutím budíka, o 10 minút ďalším vypnutím budíka, potom ďalším a tak ďalej, a až potom prezriem kalendár a maily. (Smiech) Nemám rada stereotypy a nie som ani veľmi úspešná v ich vytváraní. Takže každé ráno u mňa vyzerá inak. Niekedy raňajkujem, inokedy nie. Niekedy do práce utekám, inokedy stíham po ceste lustrovať aj facebook. Zakaždým inak. Základné pravidlo je nemeškať. Na to si potrpím.
Aká je vlastne tvoja pracovná náplň?
Dôležité je povedať, že prezidentov tím je malý. Ministerstvá majú často 400-500 zamestnancov. V Kancelárii prezidenta pracuje okolo 80 zamestnancov. Z toho tvorí politickú zložku do 20 ľudí. To nám neumožňuje úzko sa špecializovať. Do veľkej miery sa venujeme všetkému, čo je aktuálne a čo občanov teší alebo trápi. Kľúčovo sú moje oblasti sociálne veci, regionálna politika a inovácie. Pripravujem prezidentovi podklady, zúčastňujem sa porád, stretávam sa s ľuďmi, ktorých má prezident prijať alebo navštíviť, riešim témy a priebeh týchto stretnutí, a v mojich témach sedím na všetkých rokovaniach s ním.
Vie si prezident aj rázne „dupnúť“, keď nesúhlasí s názormi svojich poradcov?
Prezidenta zaujíma názor každého z poradcov. Veľa počúva a pýta sa. Na konci dňa, je však každé rozhodnutie jeho rozhodnutím. My sme advokáti rôznych názorov, skupín a generácií. On je prezident, ktorý získal dôveru milióna ľudí. Preto je to o ňom.
Predpokladám, že ako v každej práci i v tej tvojej sú voľnejšie a náročnejšie obdobia. Kedy si zažila doteraz najvypätejšiu situáciu?
Najzložitejším obdobím boli určite posledné týždne predvolebnej kampane. Kampaň zasahovala do života prezidenta, jeho rodiny, ale aj do života všetkých nás, členov tímu. Protikandidátom bol vtedy najsilnejší muž republiky, premiér. V kampani som bola dobrovoľníkom, no vzhľadom na politickú angažovanosť, som musela odísť z vtedajšieho zamestnania. Priateľsky, dohodou, ale ako vravím, nič nebolo ako predtým. V tom čase som bola stále aj študentkou práva. Aj školy majú svoje politické zafarbenie. Bola to veľká skúsenosť.
Napriek tomu, že prezident Andrej Kiska je vo všeobecnosti veľmi obľúbeným, nájdu sa i ľudia, ktorí ho veľmi nemusia. Museli ste na jeho pracovných cestách riešiť aj nejaký incident v súvislosti s jeho osobou?
Ak s vami každý súhlasí, v niečom robíte chybu. Ani v tíme nemáme všetci na všetko rovnaký názor, ale práve v tom je čaro dnešnej doby. Názorová pluralita, sloboda prejavu, demokracia. Nie každý dokáže svoj názor prezentovať slušne a s úctou, s tým sa občas stretávame a mňa osobne to veľmi mrzí. Najmä keď ide o mladých ľudí, ale ako vravím, pestrosť názorov je pre spoločnosť zdravá a netreba ju vnímať ako kaz.
Dokážeš opísať najťažší a najkrajší moment, ktorý si po boku prezidenta zažila?
Najťažšie momenty sú návštevy detskej nemocnice. Keď trpia tí najmenší, to sú tie najväčšie nespravodlivosti.
A tie pekné momenty?
Tie pekné sú dojatia najstarších, ktorí žijú v malých dedinkách a regiónoch Slovenska, tých ktorí nikdy nestretli žiadneho politika, ktorých sa nikto nikdy neopýtal ako sa im na Slovensku žije, aj keď pre tento štát pracovali a tvorili jeho hodnoty celý svoj život. Ich úprimné dojatie zo stretnutia s prezidentom ma vie vždy potešiť. Vtedy dáva táto práca veľký zmysel.
Vieme, že nielen prezident, ale aj ty máš možnosť dostať sa do blízkosti tých najmocnejších politikov či najpopulárnejších osobností sveta. Aké to je, keď ti podá ruku princ Charles alebo Angela Merkelová?
Už len tým, že sa človek denne stretáva s prezidentom a inými osobnosťami, prílišná tréma z týchto ľudí sa vytratí. Stretnúť Angelu Merkelovú alebo princa Charlesa je skvelý zážitok, ale títo ľudia majú veľmi obmedzený čas a okruh ľudí, ktorí sa k nim dostanú blízko. Preto na mne zanechali zo zahraničných lídrov najväčší dojem tí, s ktorými som mala možnosť dlhšie hovoriť. Bulharský a estónsky prezident, napríklad. To boli veľmi charizmatické osobnosti. Malé krajiny, veľkí lídri.
Máš ešte vôbec nejakú osobnosť, ktorú by si chcela stretnúť?
Samozrejme! Sú osobnosti, ktoré obdivujem už roky a denne sledujem na sociálnych sieťach. Pri nich by som ani diplomaciou nezastrela veľké nadšenie z osobného stretnutia. Prvým takýmto človekom je pápež. Prezident sa s ním už síce stretol, no vtedy som sa cesty nezúčastnila. Druhou osobou, ktorú roky s obdivom sledujem je jordánska kráľovná Rania. Ju by som si veľmi želala zažiť osobne.
Prezident sa však často stretáva aj s obyčajnými ľuďmi. Rozoberáte a analyzujete nejakým spôsobom to, čo občania prezidentovi povedia? Jednoducho, ako nakladáte s takto získanými informáciami?
Gro našej práce je počúvať podnety občanov. Denne dostávame stovky listov, mailov, vybavujeme desiatky telefonátov ľudí, ktorí sa chcú s prezidentom podeliť o svoje príjemné aj zlé skúsenosti. Väčšinu týchto listov vybavuje odbor styku s verejnosťou alebo odbor vnútornej politiky. V najťažších prípadoch zasahuje sám prezident.
Stalo sa, že sa ti už niekedy prezident posťažoval, že rozhodnutie vstúpiť do politiky nebolo najšťastnejším rozhodnutím?
Myslím si, že svoje rozhodnutie nikdy neoľutoval a je rád, že môže poukazovať na problémy a otvárať otázky, ktoré ťažia našu spoločnosť. Najviac ho trápi zdravotníctvo a školstvo, a to si vyžaduje systémové zmeny, schopných lídrov a veľkú politickú odvahu robiť aj nepopulárne, ale potrebné opatrenia. Prezident preto aktívne komunikuje s ministrom zdravotníctva aj školstva, od volieb sa stretli už niekoľkokrát.
Ostatný prezidentov prejav v Národnej rade SR sa pravdepodobne zaradí medzi jeden z jeho najlepších príhovorov. Ako takáto reč vznika? Píše si prezident dôležité prejavy sám?
Dôležité prejavy sú často výsledkom niekoľko týždňových diskusií a úvah. Prezident sa radí so širším okruhom ľudí, ale to čo si z názorov iných vyberie, je na jeho úsudku. Znenie finálnej verzie sa aj my, najbližší kolegovia, často dozvieme až v momente jeho verejného vystúpenia.
Na záver ešte jedna otázka. Čo je z tvojho pohľadu na práci pre Andreja Kisku najlepšie?
Byť priamym pozorovateľom úplne novej politickej koncepcie, ktorú so sebou Kiska priniesol. Koncepcia slušnosti a kultúrnosti. Úcta k politickým partnerom a k voličom. Nenafúknuté sľuby. Reálne vízie. Takýchto ľudí je v politike málo a veľmi Slovensku prajem, aby ich bolo viac.
A musia každý deň stáť s rukou na srdci pri americkej hymne, chodiť na scientologické kurzy, pľuť na ruskú zástavu, požičiavať si na úžeru inak vyhadzov?
bez si pustit slobodny vysielac a neotravuj tu vzduch pre normalnych ludi.