Čo inšpirovalo tvorcov strašidelných filmov k námetom, ktoré dnes považujeme za kultové? Stojí za nimi ich bezbrehá kreativita alebo skutočné udalosti, oveľa mrazivejšie než akési hollywoodske báchorky?
„Jedna, dvě, Freddy si pro tebe jde.“ Sekvencia, ktorá sa nezmazateľným písmom zapísala do dejín filmového hororu. Freddy Krueger, tajomná postava v klobúku s čepeľami na prstoch, existujúca len v našich snoch, no rovnako vražedná ako človek z mäsa a kostí. Wes Craven v roku 1984, v zlatej ére tzv. „slasheru“, predstavil postavu hrdloreza, pred ktorým niet úniku. Veď pred Michaelom Myersom a jeho kuchynským nožom či Jasonovou mačetou ešte azda máme nejakú šancu sa zachrániť, ale ako zabránime sami sebe spať a pustiť do svojich snov tohto nenásytného démona? Čo vnuklo Cravenovi túto hrôzostrašnú myšlienku?
Prečítajte si aj: Hlavy živých obetí rozvŕtal a plnil kyselinou: Príbeh kanibala z Milwaukee
Skutočný príbeh je možno ešte hrozivejší než historka o mužovi so spálenou tvárou z Elm Street. Dnes už zosnulý režisér a scenárista sa inšpiroval v novinovom článku Los Angeles Times, ktorý pojednával o rodine utekajúcej z Kambodže v 70. rokoch 20. storočia. Kambodža v danom období zažívala otrasnú genocídu pod vedením komunistickej strany Červených Kmérov. V priebehu štyroch rokov padla za obeť tomuto systematickému vyvražďovaniu takmer štvrtina populácie krajiny.
Práve zážitky z komunistickej revolúcie mali zrejme ťažký dopad na mladého syna, ktorý sa po úteku do USA sťažoval na desivé nočné mory. Údajne ho v snoch naháňala akási bytosť. Nočný teror spôsobil, že chlapec odmietal spávať. Toto riešenie však nie je trvalé a syn po niekoľkých dňoch zaspal. Uprostred noci rodičia počuli z jeho izby hlasitý výkrik, no v čase, kedy k nemu dorazili, bol chlapec už mŕtvy. V médiách sa následne objavilo viacero správ, hovoriacich o utečencoch a ich záhadných úmrtiach v spánku. Tento fenomén neskôr dostal názov Asian Death Syndrome. Príbeh, ktorý stál za vznikom legendárneho hororu, tak potvrdzuje, že hrôza na filmovom plátne je ešte stále len slabým odvarom reality.
