Zlaté rohy z Gallehusu a ich výskum by bez Kristine Svendsdatterovej a Erika Lassena nemal také dobré informácie o zlatníckom umení starých Germánov. Taktiež o písme, ktoré v tom čase používali, by sme pravdepodobne nemali dnes také informácie. Do skladačky nám chýba už len jedno meno. Je ním Niels Heidenreich. Práve bez tohto človeka by vedci v posledných 200 rokoch mali život omnoho jednoduchší. Tieto tri mená neodmysliteľne patria do histórie škandinávskej archeológie. Poďme ale od začiatku.
Pre Dánov sú zlaté rohy z Gallehusu historickým dedičstvom, na ktoré sú nesmierne hrdí. Príbeh začína u Kristine Svendsdatterovej. Venovala sa váženému remeslo výroby paličkovanej čipky. Dňa 20.júla 1639 prechádzala cez osadu Gallehus v južnom Jutsku, aby odovzdala košík s tovarom. Náhle sa potkla o kovový predmet, ktorý trošku vyčnieval z pôdy. Ako sa neskôr ukázalo, jednalo sa o veľmi vzácny predmet – zlatý roh z Gallehusu.
Erik Lassen, bez ktorého si taktiež nevieme predstaviť škandinávsku archeológiu, pracoval ako roľník. Taktiež sa mu podarilo objaviť – úplnou náhodou – zlatý roh z Gallehusu. Jednalo sa o druhý takýto roh.
Čestní nálezcovia
Obaja boli poctivými nálezcami. Paličkárka odniesla zašpinený predmet domov. Patrične ho omyla a bola nesmierne prekvapená, keď predmet žiaril a leskol sa. Svedomite predmet odovzdala úradom, ktoré sa spojili so zlatníkom. Ten okamžite spozoroval vysokú hodnotu nálezu. Roľník Lassen nemal množstvo príležitostí, aby sa z nálezu mohol tešiť. Po tom, ako ho našiel, odovzdal ho statkárovi, ktorý ho zasa podaroval monarchovi. Monarcha dokonca zaplatil za predmet roľníkovi a to presne 200 toliarov. Roľník však za krátko ochorel a zomrel.
Mená Kristine a Erika sa v každom príbehu v súvislosti s rohami z Gallehusu spomínajú pozitívne, meno Niels Heidenreich je zápornou postavou. Jednalo sa o zlatníka a hodinára, ktorý už v minulosti bol trestaný. Dňa 4.mája 1802 sa vlámal do priestorov klenotnice, kde rohy boli uložené a odcudzil ich. Následne ich roztavil a zo zlata urobil falošné mince. Asi o rok ho zatkli a odsúdili na trest väzenia.
Práve preto sa dnes musíme uspokojiť s napodobeninami týchto zlatých rohov. Boli vytvorené profesionálmi podľa kresieb a skíc zhotovených pred roztavením. Prvé zobrazenie pochádza z roku 1641, iba dva roky po objavení prvého rohu. Druhé sa objavilo v roku 1734. Na základe týchto údajov boli zhotovené modely rohov, ktoré zlatník zničil.
Rohy boli zhotovené okolo roku 400 nášho letopočtu a to v čase, keď v strednej Európe dosiahlo vrchol veľké germánske sťahovanie národov. Z funkčného hľadiska išlo o dychové rohy alebo rohy na pitie. Opulentné stvárnenie svedčí o tom, že vlastník alebo objednávateľ bol nesmierne zámožný a patril k elite vtedajšieho spoločenstva Germánov v Jutsku
