„Rómska integrácia nie je projektový šprint, ale beh na dlhé trate pre zapálených vytrvalcov.“
Mária Mydliarová je študentkou anglického jazyka a členkou študentskej rady Filozofickej fakulty na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Má síce len 22 rokov, no už stihla absolvovať niekoľko študijných pobytov – vo Francúzsku, Írsku, Rusku, či Poľsku. Hovorí anglicky, poľsky, francúzsky a ovláda základy ruštiny. Dlhodobo pôsobila v medzinárodnej organizácii AIESEC v rámci programu globálneho komunitného rozvoja, v skupine Svetielko, či v realizačnom tíme tábora Smiechovo. Je krásna, inteligentná a plná potenciálu. Mohla by robiť čokoľvek. No táto výnimočná mladá žena svoj životný entuziazmus, kreativitu a tímového ducha v súčasnosti uplatňuje najmä pri realizácii ušľachtilého projektu – Únik IX, realizovaného pod záštitou Sokratovho inštitútu.
Povedz nám niečo o tomto projekte. Čo je to Únik IX, čo je jeho cieľom?
ÚNIK IX sa snaží búrať bariéry. Tie, ktoré stoja pred deťmi zo sociálne znevýhodneného prostredia a znemožňujú im posúvať sa vpred, ako aj tie, ktoré si na základe negatívnych skúseností a stereotypov osvojila spoločnosť. Vznikol preto, aby sme pochopili, že Luník IX nie je len miesto plné problémov, odpadkov, špiny a zúfalstva, ale pre viac než 2500 detí je to prostredie, do ktorého sa (bez vlastného pričinenia) narodili. Je to ich domov, v ktorom „teplo domova“ často chýba nielen kvôli odmontovaným radiátorom, ale aj nedostatku lásky, pozornosti, usmernenia. Cieľom projektu je priniesť malým rómskym zvedavcom nové podnety, zaujať ich a ukázať, že učenie môže byť aj zábava. Taktiež zmierniť extrémizmus, vyhrotené názory a napätie, ktoré do spoločnosti vnáša jednostranné, populistické a zjednodušené prezentovanie rómskej integrácie. Projekt by mal podnietiť mladých vysokoškolákov k tomu, aby si vytvárali názory na základe vlastnej skúsenosti. Každý z nás o Luníku veľa počul. Fotky z médií nám Luník prezentujú iba ako zúbožené sídlisko. Preto sa netreba čudovať, že len málokto sa tam odváži vstúpiť. Únik IX umožňuje študentom priamu konfrontáciu s kontroverzným prostredím. Majú šancu prísť na Luník, nahliadnuť do prostredia, získať bezprostredný kontakt s deťmi, ktoré tu vyrastajú. Stereotypy sa búrajú nie cez rozprávanie o Luníku, ale cez osobnú skúsenosť. Každý z hostí je plný energie, má čo ponúknuť a ÚNIK IX mu pomáha nasmerovať jedinečný potenciál správnym smerom – na pomoc, inšpiráciu a povzbudenie deťom, ktorým kladné vzory v živote často chýbajú. ÚNIK IX predstavuje sériu workshopov na rozličné témy, ktoré si pre deti z Luníka IX pripravujú mladí ľudia. Zaujímavým a interaktívnym spôsobom – cez hry, simulácie, príbehy a iné metódy neformálneho vzdelávania, sa deti dozvedajú viac o zdraví, umení, histórii Egypta či pestovaní byliniek. Je to zážitkové vzdelávanie, založené na dialógu, spolupráci a zábave.
Odkedy je projekt realizovaný?
Prvá návšteva prišla na Luník v januári tohto roku, začali sme workshopom na tému ŠKOLA SNOV. No osobne som sa s prostredím začala zoznamovať už skôr. Kontaktovala som saleziánske centrum na Luníku, ktoré má s prácou s rómskymi deťmi bohaté skúsenosti. Začala som učiť hru na klavír a postupne som spoznávala deti, ich mentalitu a skutočné potreby. Je pekné, keď príde človek „z vonku“, a plný energie a ideálov sa ide pretrhnúť vo vymýšľaní všemožných riešení, aktivít a inovácií. Bez toho, aby skutočne poznal prostredie a porozumel ľuďom, ku ktorým prichádza, sú aj tie najušľachtilejšie nápady neefektívne. Skúsený tím Sokratovho inštitútu ma usmernil pri tvorbe základného konceptu. Veľmi ma teší, že sa následne celý projekt odohrával v úzkej spolupráci so saleziánskym centrom. Poskytli nám priestory, zázemie, priame prepojenie na deti, vzácne know-how a podporu, ktorá dodala aktivitám autentický charakter.
Venuješ sa štúdiu anglického jazyka, čo nemá nič spoločné s rómskou komunitou. Čo ťa priviedlo práve k myšlienke rómskej integrácie?
Prekvapivo, bola to práve škola, vďaka ktorej som začala poškuľovať po rómskych deckách. Katedra anglistiky a amerikanistiky sa nachádza na Luníku VIII. O niečo ďalej, na Jedlíkovej, bývali ďalší blízki priatelia a v týchto končinách som často natrafila na nespratníkov, ktorí sa potulovali hore-dole, rabovali smetné koše, z nudy vyčíňali na zastávke alebo vykrikovali divné a nie vždy ušiam lahodiace frázy. Pokiaľ ide o akademické prepojenie, študujem angličtinu pre európske inštitúcie a ekonomiku. Otázka rómskej integrácie rezonuje v kontexte EÚ čoraz výraznejšie, formálne kroky, opatrenia ako aj finančné prostriedky alokované na podporu rómskej komunity taktiež narastajú. Zaujímalo ma, kde to viazne a čo treba robiť, aby vynaložené úsilie prinášalo (nielen krátkodobé) výsledky.
Aké boli začiatky? Verím, že máš viac pozitívnych, ako negatívnych spomienok…
Začiatky som zažívala nanovo každý mesiac. Bolo ohromné pozorovať odlišné reakcie ľudí, ktorých som viedla na Luník. Striedal sa šok, prekvapenie, obavy, očakávania. Pokiaľ ide o moje začiatky, vďaka Saleziánom a smelým deťom som sa v centre necítila ako cudzinec. Deti boli bezprostredné, zvedavé, kládli mi veľa zábavných i nečakaných otázok. Spočiatku som mala problém priblížiť sa k nim, nevnímať ich ako „tie úbohé deti tých neschopných rodičov“. Učila som sa nemeniť prístup ani nároky, očakávať od nich veľa a tak ich motivovať. Nerobiť veci namiesto nich, ale ukázať, vysvetliť, pomôcť. Negatívne momenty boli. Nemôžem povedať, že Luník IX je „raj na zemi“ a všetci čo to vidia inak sú necitliví rasisti. Prvá cesta na Luník v preplnenom autobuse č. 11, (na ktorý som sa predtým bála čo i len pozrieť, nie to ešte nasadnúť) bola prekvapivo veselá – plná spevu, tónov harmoniky a smiechu, ktoré sa sídliskom ozývali pri mnohých príležitostiach. Zažila som aj krik, paradajku z balkóna, veľavravné gestá či vyhrážky. Občas vyľakali, či sklamali, ale neodradili. Rómska integrácia nie je projektový šprint, ale beh na dlhé trate pre zapálených vytrvalcov. Podľa môjho názoru nepomôže naivné, tolerantné a sladké teoretizovanie, ale konštruktívne, férové a spoločné konanie.
Na čo sa pri práci s rómskymi deťmi zameriavaš?
Snažím sa, aby bol pre nich každý workshop napínavým príbehom. Aby vedeli, že človek, ktorý prišiel, je tam kvôli nim, vie niečo zaujímavé a chce sa o to s nimi podeliť. Na to potrebuje ich pozornosť, nápady a pomoc. Dôležité je, aby boli deti súčasťou diania, aby ich činnosť bavila, aby sa veľa pýtali. Taktiež sa snažíme posilňovať vzťahy v skupine, učíme sa počúvať, deliť sa, spolupracovať, hľadať kompromisy. Veľmi dôležité je vytvoriť priestor na tvorivosť a zároveň ich naučiť rešpektovať pravidlá. Vybudovať u detí návyk na pravidelnosť, ale aj vzájomnú dôveru. Deti rýchlo vycítia, či to robíte pre ne, pre svoj dobrý pocit, pre mediálne výstupy…
Môže sa aj verejnosť nejakým spôsobom zúčastniť na realizácii projektu ÚNIK IX?
Každý, kto chce, nájde spôsob ako pomôcť. Mladí ľudia, študenti rôznych odborov, a nielen z okolia Košíc, sa môžu zapojiť priamo do projektu. Na našej FB funpage je kontakt, stačí poslať e-mail s témou workshopu a spoločne doladíme detaily. Pomôcť môžete aj sponzorsky, keďže ide o iniciatívu študentov, bez materiálu od ochotných partnerov by sme len ťažko nasadili bylinky, vystavili fotky či odmenili deti sladkou tortou. Väčšie aktivity zastrešuje saleziánske centrum, pomoc sa určite zíde aj im. Okrem toho by som chcela pozvať ľudí na našu funpage (FB: Únik IX) – nájdete tam reakcie odvážlivcov, ktorí sa do projektu zapojili, fotky z workshopov, a možno aj inšpiráciu pustiť sa do užitočnej činnosti vo vašom okolí. Myšlienkou projektu je pred problémami neutekať, ale im čeliť. Budem rada, ak sa na tzv. rómsku otázku prestaneme na Slovensku pozerať ako na problém, ktorý chceme vyriešiť, ale ako na komunitu, s ktorou sa chceme naučiť žiť. Budem ešte radšej, ak deti z Luníka pochopia, že majú budúcnosť vo svojich rukách a lepší život je odrazom vlastnej ochoty, úsilia a vytrvalosti. Je dobré viac počúvať ako poúčať, viac konať ako súdiť.
