V tomto článku Vám predstavíme jeden z kúskov svetového dedičstva. Je ním medzinárodný mierový park Waterton-Glacier, a rozprestiera sa na území dvoch štátoch. Vznikol spojením dvoch národných parkov v roku 1932. Medzinárodný charakter zabezpečuje z kanadskej strany Národný park Waterton Lakes a z americkej strany Národný park Glacier. V roku 1979 bol mierovému parku udelený štatút biosférickej rezervácie.
Čo sa týka rozlohy, kanadská časť zaberá celkovo niečo cez 505 kilometrov štvorcových. Na druhej strane – americká časť má rozlohu oveľa väčšiu a atakuje 4000 metrov štvorcových.
Keď sa pozrieme na zloženie parkov, vysoký počet druhov a rozmanitosť biotopov sú bez pochyby jedinečné. Nachádzajú sa tu prérie, listnaté lesy, hájové stepi, rôzne stupne horských oblastí, či vysokohorské tundry.
Na americkej strane sa nachádza 1000 rôzne veľkých jazier, medzi nimi štyri najväčšie, menovite McDonaldovo jazero, jazero St. Mary, Bowmanovo jazero a jazero Kintla. Jazerá vznikli v údoliach v tvare písmena U, ktoré sú práve pre tento park typickými. Údolia v tvare U boli vytvorené ľadovcami.
Jazero Waterton, podľa ktorého bol nazvaný aj park sú vlastne dve jazerá, a to Dolný Waterton a Horný Waterton. Medzidolinový priestor spestruje tisíce metrov vysoké končiare. Najvyšším bodom na americkej strane je štít Cleveland o výške 3 190 metrov, zatiaľ čo na kanadskej sa týči Mont Blakiston o výške 2 910 metrov. Pre porovnanie – náš najvyšší Gerlachovský štít meria 2654 metrov.
Čo sa týka zrážok, v smere zo západu na východ intenzita klesá, čo sa odzrkadľuje aj na rozmanitosti prírody, teda lesov a prérií.
Flóra a fauna je v regióne skutočne bohatá. Vďačíme za to aj výškovým rozdielom na úrovni až 2 000 metrov. Prítomné sú hustí ihličnaté a listnaté lesy, kde rastú druhy typické pre americký kontinent. Zaraďujeme medzi ne napríklad douglaska tisolistá, smreky, smrekovce a opadavé topole.
Za flórou v rozmanitosti nezaostáva ani fauna. Najviac ohrozeným druhom je tu bezpochyby medveď grizly a rys kanadský.
O globálnom otepľovaní svedčí fakt, že na začiatku 19.storočia bolo na tomto území prítomných 150 ľadovcov, dnes je ich zhruba pätina. Odhad klimatológov však hovorí, že do roku 2020 nebude prítomný už ani jeden z ľadovcov.
