Mesto duchov. Míľnik novodobej histórie. Černobyľ, kedysi pýcha sovietskeho zriadenia a čulé moderné mesto, dnes strašiak celého sveta. Cestovateľské kino sa v stredu 23. októbra v žilinskom Smer Klube 77 vyberie na miesto, ktoré pred viac ako 30 rokmi vyvolalo hrôzu. O fotografie, zážitky, históriu aj mýty, ktoré okolo atómovej elektrárni či Pripjati kolujú, sa podelí Martin Dubeň.
Ako ste sa dostali do Černobyľu a prečo ste sa vybrali do takejto neobvyklej destinácie?
Martin Dubeň: Som povahou cestovateľ, čo rád objavuje, ideálne miesta a krajiny, v ktorých som ešte nebol. Černobyľ toto presne spĺňal. Navyše je to zo Slovenska kúsok, čiže stále ide viac-menej o low-costovú záležitosť. Odhliadnuc od toho ma samozrejme zaujímal príbeh, ktorý je za najväčšou jadrovou katastrofou v našich končinách. No a v neposlednom rade mám rád históriu – sovietska éra je jednoducho éra “zázrakov”.
Čo všetko ste si na tento výlet pripravili?
Martin Dubeň: Peniaze, ale nie veľa. My sme to ako partia chalanov dali aj s Kyjevom za pár stoviek. Tiež som si ako každý správny amatérsky turista Černobyľu, ktorý si toho nenačítal dostatok, vytiahol tie najposlednejšie veci z garáže u babky a v nich som sa vydal na výlet. Nebudem predsa to radioaktívne oblečenie nosiť domov, nie som predsa debil! Samozrejme, že oblečeniu ani mojím topánkam na štýl 90s sa nič nestalo. Mimochodom, kto si myslí, že som magor, tak nech vie, že zakladateľ cestovky do Černobyľu si na prvú návštevu zóny bral aj suspenzor (smiech).
Presuňme sa priamo na miesto činu. Ako to prebiehalo? Natrafili ste na nejaké problémy, s ktorými ste sa museli pasovať?
Martin Dubeň: Prvý a najzákladnejší problém bol, že som nevedel čítať po ukrajinsky. Čiže som bol ako slepý. Inak sa ale o problémoch hovoriť nedá. Kyjev je pekné miesto a s dosť prehľadným a jednoduchým metrom. Navyše, všetko je lacné, čo človeka vždy poteší. A tour po Černobyle bola už vtedy pomerne dobre prepracovaná, takže som sa od začiatku až do konca nemusel o nič starať. Dnes, keď som tam manažér, tak je tá tour samozrejme desaťkrát lepšia. (úsmev)
Koľko ľudí žije ešte v tejto oblasti? Chcú rozprávať o tom, čo sa pred viac ako 30 rokmi stalo?
Martin Dubeň: V zóne je celkovo približne 4 000 ľudí. Väčšina je tam pracovne, a to teda hlavne robotníci, ktorí sa starali o starý sarkofág a tiež tí, čo stavali nový. Druhou najpočetnejšou skupinou sú hasiči. Celá zóna je totiž ako prírodná rezervácia, v ktorej je zakázané loviť, ťažiť, pestovať, atď. Takže to tam krásne bujnie, čo so sebou prináša riziko požiaru. A to si v tejto zóne nechce radšej nikto ani predstaviť, preto je tých hasičských posádok nadpriemerné množstvo. Ďalej sú tam pracovníci hotela, predavačky a podobne.
A čo pôvodní obyvatelia?
Martin Dubeň:Títo tzv. samousadlíci sú ľudia, ktorí sa po evakuácii vrátili do širšieho okruhu zóny, poväčšine nelegálne. Dnes ich je okolo 150. Rozprávajú sa veľmi radi, pretože majú radi spoločnosť. Akúkoľvek. Sú ochotní porozprávať príbehy z detstva, ale aj o katastrofe. Zaspievajú, zavtipkujú a v neposlednom rade ponúknu aj to posledné, čo majú, hlavne keď ide o alkohol. Bez vypitia sa z ich domu nedá vyjsť. Na niektorých z našich tour za nimi aj chodíme, aby ľudia na vlastné oči videli tých, čo prežili doslova peklo a mali šancu sa s nimi porozprávať. Z vlastnej skúsenosti viem, že to človeka obohatí a začne sa na svet pozerať trochu inak.
Ako súčasť cestovky CHERNOBYLwel.come asi chodíte často do tejto oblasti. Nie je to pre zdravie škodlivé?
Martin Dubeň: Často, ako sa to vezme. Momentálne je to v priemere raz za mesiac a pol. Zdraviu škodlivé to ale nie je, to by som sa tam už nevrátil. Som možno trochu švihnutý, ale inak mám normálne predstavy o živote. Chcem mať zdravé deti a ešte pár pekných desaťročí života pred sebou. Rovnako zmýšľajú aj naši sprievodcovia. Ak by to bolo nebezpečné, tak tam dobrovoľne nezamestnáme nikoho. Ľudia si síce myslia, že typický Ukrajinec ide v prvom rade po peniazoch, ale nie je to pravda. Čo si vážia nadovšetko je rodina. A bez zdravia by si rodinu nemohli dovoliť. Ľudia sa vždy pýtajú aj na “dávku”, ktorú dostanú. Mnohí už určite počuli taký najbežnejší príklad, a to, že pri lete z Londýna do New Yorku dostanete asi toľko radiácie, ako pri celom dni strávenom v zóne. A je to pravda. Dokonca pri röntgene pľúc je vyššia dávka, ako pri celom dni v zóne. Černobyľ je síce miesto katastrofy, ale mnohokrát dekontaminované. A navyše s úplne novým sarkofágom. Ten je 24 hodín, sedem dní v týždni kontrolovaný citlivými modernými prístrojmi, takže je to paradoxne jedno z najbezpečnejších miest široko-ďaleko.
Sú nejaké charakterové typy, pre ktoré je takýto výlet určený alebo by ich mohol osloviť?
Martin Dubeň: Áno, dá sa hovoriť o niekoľkých charakterových typoch. Jednak sú to ľudia, ktorých zaujíma história, či konkrétne sovietska éra. Potom sú to ľudia, ktorí majú vyslovene radi katastrofy, respektíve sú nimi fascinovaní a chceli by na vlastné oči vidieť ako vyzerá miesto, ktoré človek opustí zo dňa na deň. Tiež sú to aj ľudia, ktorí majú radi adrenalín, či objavovanie nového a nepoznaného. Samozrejme, môžu to byť aj ich kombinácie.
Na prednáške budete hovoriť aj o mýtoch, ktoré o Černobyle kolujú. Mohli by ste pred prednáškou odhaliť aspoň jeden?
Martin Dubeň: Tých mýtov je až tak veľa, že je ťažké vybrať jeden. Veľké množstvo informácií, ktoré bežní ľudia majú, sú mýty alebo prinajlepšom polopravdy. Pred časom sme dokončili elektronickú knihu, v ktorej je podľa môjho názoru top desať mýtov. Ale vyberiem teda jeden. Mňa najviac fascinujú historky okolo radara Duga. Je to obrovská stavba, kvôli ktorej vzniklo samostatné malé mesto odtrhnuté od sveta o približne 3 000 ľuďoch. Jeden mýtus hovorí, že keďže vtedajší vedci nedokázali tento radar po celé roky dostať do stavu, kedy by bol nepretržite a spoľahlivo v prevádzke, tak jednoducho zámerne spôsobili nehodu na elektrárni. Elektráreň bola jediným zdrojom energie pre celý radarový objekt, a teda cieľ v konečnom dôsledku splnili. Radar bol čoskoro po nehode vypnutý, všetko cenné odvezené a kapitola okolo najväčšieho sovietskeho radaru uzavretá. Či to bol pravda? Aj keby, nemyslím si, že sa to niekedy dozvieme.
Martin Dubeň
je výkonný reaktor cestovky, ktorá organizuje zájazdy do Černobyľu. Dušou cestovateľ, ktorý sa snaží objavovať atypické miesta. A tak sa dostal do Černobyľu. Neskôr sa rozhodol pre zmenu práce a odvtedy pomáha šíriť černobyľské posolstvo. “Kto nezažil, len ťažko pochopí. Osobne sa považujem za veľmi aktívneho cestovateľa-objaviteľa, ktorému je ľúto, ak počas mesiaca nenavštívi aspoň jednu cudziu krajinu. Ideálne takú, v ktorej ešte nebol,” hovorí Martin.
23. 10. (streda)
Štart: 19:00 hod.
Lístky: bit.ly/Cernobyl2310
Event: https://www.facebook.com/events/388339555215186/
