Pohorie Veľká Fatra je jedným z najrozsiahlejších jadrových pohorí na Slovensku a hoci názov tohto pohoria v človeku rezonuje, ako by len málokto tušil, koľko krás v sebe skutočnosti ukrýva. Susedné krajinné pohoria ako Nízke Tatry alebo Chočské Vrchy sa z pohľadu návštevnosti tešia väčšej popularite. No, možno je to tým, že mnohí ešte nevideli krajinu z vrcholu Rakytova.
Na mieste zrejme však bude otázka, prečo by ste Rakytov vlastne mali navštíviť, keď sú na Slovensku na výber desiatky na prvý pohľad lákavejších a pútavejších kopcov. Úprimne, aj my sme si Rakytov do nášho itinerára zaradili len preto, že tak nejak sme ho našli na mape, zaujala nás lokalita malebného regiónu Liptov a so slovami „mohlo by to byť celkom fajn“, sme si naplánovali trasu výstupu. Koniec koncov, zaujala nás aj jeho výška 1 567 m n.m, no ani napriek nej ho príliš veľa ľudí nepozná. A stojí vlastne za to?
A už na úvod vám prezradím, neľutovali sme ani jeden krok a náhodný výber sa nám oplatil luxusným počasím, krásnou prírodou, exkluzívnym výhľadom a predovšetkým neopísateľným pocitom, že sme Rakytov, nedocenený kopec, objavili, pretože je naozaj tajným divom Veľkej Fatry, ktorá definuje jej majestátnosť a krásu.
Stredná Revúca → Sedlo pod Čiernym kameňom → Minčol (vrch/hrebeň) → Južné rakytovské sedlo → Rakytov → Severné rakytovské sedlo → Južné rakytovské sedlo → Sedlo pod Čiernym kameňom → Stredná Revúca
Naša skorá ranná túra započala v obci Liptovské Revúce, presnejšie časť Stredná Revúca. Auto sme zaparkovali pri miestnom kostole, a odtiaľ sa už po červenej trase vybrali k Sedlu pod Čiernym kameňom. Definitívne musím prehlásiť, že vrch Čierny kameň nás svojím skalnatým zjavom miestami zaujal viac, ako náš skutočný cieľ, no nenechali sme sa zlákať a kráčali skrz náučný chodník, ktorý nás informoval o faune a flóre v danej lokalite.
Čarovné bolo to ticho, ktoré nás počas túry väčšinu času sprevádzalo. Zo sedla sme sa vybrali k Južnému rakytovskému sedlu, no ešte plný energie sme sa rozhodli, že si malou nadchádzkou vyšliapeme aj kopec nazývaný Minčol (1 398 m n.m.). Ten nám doslova stál v ceste, a tak nám „nedal“ na výber (je možné prejsť popod kopec samotný) a mohli sme si odškrtnúť ďalší „mini“ kopec na našej trase. V tejto fáze bol terén v celku priateľský a okrem krátkeho výstupu na Minčol to nebolo nijak náročné stúpanie. To prišlo až v okamihu, kedy sme sa z Južného rakytovského sedla vybrali už na samotný vrchol.
Stúpanie gradovalo, no nedá sa povedať, že by človek šiel dušu vypľuť. Práve naopak. Z celého výstupu sme nadobudli pocit, ako by sa na nás Rakytov tešil. Jednoducho, neboli sme v stave núdze, kedy by sme si zanadávali, že čo sme si to zasa vymysleli. Kde tu sa už mihli aj iné tváre turistov a na vrchole, na naše prekvapenie, už bolo ruchu viac. Poliaci, Maďari a aj nejakí podivní českí polygloti. Každopádne, výhľad bol unikátny, nádherný a Liptov ste z vrcholu Rakytova videli inak ako bežne.
Cestu dole možno absolvovať rôznym spôsobom, náš pôvodný plán bol z Rakytova zísť do Severného rakytovského sedla a odtiaľ sa vybrať po žltej značke – dopraviť sa po vlastných k útulni Limba a odtiaľ zasa do Hájovňe pred Teplou dolinou. Odtiaľ by nás však čakala ešte zhruba 7-8 km dlhá chôdza k nášmu autu. Vzhľadom na pokročilý čas, sme sa však zo Severného rakytovského sedla rozhodli vrátiť popod Rakytov do sedla južného a odtiaľ rovnakou trasou ako sme prišli. S určitosťou však viem, že k k útulni Limba by som sa rád ešte niekedy pozrieť šiel, avšak už len skrz Teplú dolinu.
A aký bol celkový dojem? Rakytov sa nám veľmi páčil. Možno to bolo počasím, možno nie tak náročným terénom, ale aj tak si dovolím tvrdiť, že nás tento tajný div Veľkej Fatry milo prekvapil. Výhľad bol naozaj jedinečný. Emócia, ktorú v nás Rakytov zanechal rozhodne patrí k tým pozitívnym a či sa teda oplatí tento kopec vidieť a postaviť sa na jeho vrchol? Rozhodne, áno! Rakytov je presne tým kopcom, ktorý keď z diaľky uzriete, nepoviete si, wow, no pri výhľade z kopca samotného, sa vo vašom myslení všetko zmení.
