Réhahn Croquevielle je svetovo preslávený francúzsky fotograf a cestovateľ. Jeho fotografie publikoval už dokonca aj prestížny National Geographic. Organizuje medzinárodné výstavy po celom svete a ceny výtvorov jeho práce začínajú mnohokrát pri sume 10.000 amerických dolárov. Réhahn sa narodil v Normandii v roku 1979. Aktuálne žije vo Vietname, v meste Hoi An. Prostredníctvom svojich portrétov sa snaží o zachytenie miznúcich kultúr nielen vo Vietname, ale aj na iných miestach našej planéty – India, Malajzia, Kuba,… Rozhodli sme sa priniesť vám rozhovor s týmto zaujímavým človekom, ktorý vznikol vďaka unikátnej a nepredvídateľnej šanci položiť mu zopár otázok. O Réhahnovi sme písali v článku o jeho portrétoch, ktoré sú oknom do ľudskej duše.
Vieme, že si sa rozhodol zanechať svoj pohodlný život vo Francúzsku a presťahoval si sa do Hoi an vo Vietname. Môžeš nám povedať viac o tomto vážnom životnom rozhodnutí? Čo ťa k tomu viedlo?
Úprimne, necítil som, žeby Francúzsko bolo pre mňa tým pravým miestom. Milujem svoju krajinu, ale nenávidím životný štýl, ktorý ťa núti robiť veľa, aby si získal pomerne málo vecí. Musíš pracovať, aby si pokryl všetky svoje výdavky, čo znamená, že tvoja sloboda je omnoho obmedzenejšia, než by sa mohlo zdať. Vietnam ponúka podľa mňa naopak vyhovujúci životný štýl. So svojou motorkou sa cítim naozaj slobodne. Chodím do práce, do mojej galérie a fotím na odľahlých miestach. Ak si chcete otvoriť galériu vo Francúzsku, musíte byť skutočne bohatý. Platiť dane a predať len pár kúskov, ak vôbec, si môže dovoliť naozaj len človek s riadnou kôpkou peňazí.
Vo Vietname je môj denný rytmus preplnený slobodou. Zdá sa mi ale, že dni tu nejako rýchlo ubiehajú. Ľudia sa tu stále usmievajú a život je tu bezpečnejší. Myslím si, že to bude tiež akési feng shui, stretávať každý deň šťastných ľudí. Vietnamci sú vo všeobecnosti veselí a optimistickí.
Bol v tvojom živote nejaký moment, ktorý rozhodol o tom, že začneš fotiť? Ak áno, čo ním bolo?
Milujem cestovanie. A ako každý, kto miluje cestovanie, aj ja rád zdieľam svoje zážitky z ciest. Fotografia je dobrý spôsob ako ukázať každému napríklad starú Kubánku fajčiacu cigaru alebo tiež napríklad krásu nejakej krajiny. Sústreďujem sa najmä na portréty, lebo mám rád kontakt s inými ľuďmi. Som spoločenská a komunikatívna osobnosť.
Krajinu spoznávaš najčastejšie na svojej motorke. Je to tvoj najobľúbenejší spôsob cestovania alebo len prostriedok, ktorý robí tvoju prácu ľahšou?
Keďže milujem slobodu, najradšej cestujem na motorke. Párkrát som skúšal pracovať aj so sprievodcom v aute, ale nie je to také pohodlné, hlavne keď musíte nečakane niekde zastaviť a tráviť hodiny fotografovaním jedného zaujímavého modelu. Nemám rád, keď pri fotografovaní za mnou niekto stojí a neustále ma naháňa, aby som sa ponáhľal. Preto najradšej fotím sám a na motorke.
Môžeš nám povedať, ktorá je tvoja najobľúbenejšia destinácia? Je to niekede vo Vietname alebo inde?
Mám rád veľa miest: severný Vietnam, starú Havanu či Varanasi v Indii. Mám ich všetky rád z rovnakého dôvodu – sú akýmsi „open air“ ateliérom, v ktorom je každý človek potenciálnym modelom.
Podľa mňa nie je fotograf niekým, kto len fotí pekné obrázky. Je to aj o práci pred stlačením spúšte. Mýlim sa?
Musím povedať, že sám seba by som skôr charakterizoval viac ako humanistu, než ako fotografa. Na svoje cesty sa nikdy nepripravujem. Rád sa nechávam prekvapiť. Rád sa túlam po dedinkách a objavujem tu skryté poklady. Najlepšie momenty sa dostavia práve vtedy, keď ich neočakávaš.
Ako vieme, Vietnam je teraz tvojím domovom. Fotíš však aj v iných miestach. Máš nejaký plán alebo zoznam vecí, ktoré chceš v danej krajine vidieť, pred tým, než ju navštíviš?
Vypichnem si len nejaké mesto a urobím krátky research. Potom sa nechám unášať už len vetrom. Zarezervujem si vždy prvý hotel, na ktorý natrafím a nič viac. V niektorých mestách, pokiaľ sa tam cítim dobre, zostanem aj pár dní. No niekedy len pár hodín. Najdôležitejšie je pre mňa vždy poznať možnosti spojenia.
Chceš svojimi fotografiami povedať niečo špeciálne – nejaký príbeh, zachytiť nejaký moment?
Za každou fotkou je nejaký príbeh. Mohol by som ich vyrozprávať tisíce. Podľa mňa dobrá fotka vyrozpráva príbeh sama o sebe. Vždy sa snažím zachytiť emóciu. To je moja priorita!
Tvoja práca je plná zážitkov. Mohol by si nám povedať ten najpôsobivejší?
Ako v každej inej práci, aj tu sa občas pritrafí nejaký zaujímavý zážitok. Učím sa každý deň a nikdy neprestanem. Úžasný zážitok sa mi spája s tunajšou menšinou Mnong, ktorí spolu so slonmi žijú v strednom Vietname. Fotka z tohto stretnutia bola publikovaná vo viac než štyridsiatich krajinách. Najúžasnejšie na tom je, že fotka vznikla úplnou náhodou. Dievčatko, ktoré som odfotografoval, sedelo pred slonom a modlilo sa. Skúsenosti a znalosti nie sú všetko. Mám asi dobrú karmu.
Za každou tvojou fotkou je nejaký príbeh. Máš nejakú fotku s tým najsilnejším príbehom?
Mojím obľúbeným je ten, ktorý sa spája s fotografiou staršej ženy na obálke jednej z mojich kníh. Stali sme sa priateľmi. Poznám jej životný príbeh a jej radosť zo života ma vždy udivovala. Má 78 rokov a žije v Hoi An. Každý deň stále pracuje! Jej portrét, ktorý som spravil ukazuje jej ťažký život v kombinácii s tým, aká je šťastná. Veľmi zaujímavý mix!
Môžeš dať nejakú radu tým, ktorí s fotografovaním len začínajú?
Fotografovanie musí byť vášeň, pred tým, než sa stane vašou prácou. Je dôležité udržať si vlastné ego na uzde a propagovať model a nie seba. Niekedy, keď si googlim meno fotografa, nájdem len jeho fotku. To prezrádza veľa o tom, ako to nerobiť.
Športovci chcú vyhrať Olympiádu, herci Oskara. Čo ale chcú fotografi?
Peknú výstavu na verejnom mieste v New Yorku, Paríži alebo v Londýne.
Réhahnovi ďakujeme za rozhovor!
