Zdieľať šťastný život s niekým iným. Väčšinou predstava, po ktorej túži nejeden muž či žena. Mať po boku človeka, na ktorého sa môžete spoľahnúť a ktorý robí váš život krajším. Príroda to niekedy zariadi zvláštnym spôsobom a nikdy by vám nenapadlo, že mať niekoho po boku celý život bude myslené doslova. Nuž, aj to je osud siamských dvojčiat.
Každé rozhodnutie, každá akcia, každá potreba a všetko, čo chcete robiť, je v tomto prípade nutným „kompromisom“. Život založený na spolupráci a vzájomnej dôvere. Spoločné šťastie i spoločné trápenie. Život siamských dvojčiat je pre bežného človeka plný otázok. Tu sú odpovede na tie najzaujímavejšie otázky.
Ako siamské dvojčatá vznikajú?
Hoci je medicína rýchlo napredujúcim odvetvím, vznik zrastených dvojčiat je aj po mnohých pôrodoch, testoch či operáciách veľkou záhadou. Prekvapivo, neexistuje jasná teória, ktorá by povedala, prečo sa takéto anomálie vyskytujú.
Podľa Mayo kliniky v Minnesote je dôvodom proces oddeľovania v maternici, kedy sa embryo rozštiepi príliš neskoro a neoddelí sa úplne. Druhou teóriou Detskej nemocnice v Seattli je, že embryo sa oddelí, no v skorom vývoji sa opäť spojí.
Siamské dvojčatá sú veľmi zriedkavé. Z 200 000 pôrodov sa vyskytne približne iba jeden prípad. Ďalším problémom je, že 40 až 60 percent narodených siamských dvojčiat sa narodia mŕtve, alebo do 24 hodín po pôrode zomrú. Ďalším paradoxom je to, že až v 70-tich percentách prežijú siamské dvojčatá so ženským pohlavím.
Ako sú siamské dvojčatá spojené?
Spojenie dvojčiat nie je vždy identické. Takmer v každom prípade sú dvojčatá prepojené iným spôsobom. Najbežnejším variantom, ktorý dáva po narodení aj najväčší predpoklad prežitia dvojčiat, je tzv. thoroacopagus (spojenie hrudníka), kedy zdieľajú spoločné srdce. Oddelenie je však v tomto prípade nemožné.
Ďalším prípadom bývajú spojenia tzv. omphalopagus, kedy sú dvojčatá spojené napríklad pečeňou, genitáliami alebo žalúdočným traktom. Majú však samostatné pľúca, srdcia i žalúdok. Najhorším spojením je tzv. craniopagus, kedy sú dvojčatá prepojené lebkami. Oddelený život je nemožný. Pri operáciách často lekári experimentujú a vzniká dilema, či prežije jedno alebo druhé dvojča. Niekedy je operácia nutná. Najlepším prípadom však je, ak je spolunažívanie spojených dvojčiat relatívne bezpečné.
Myslia na to isté?
Vo väčšine prípadov má každé z dvojčiat vlastné myšlienky. Samozrejme, existujú výnimky. Mnohé z dvojčiat dokážu dokončovať svoje vety navzájom. U dvojčiat spojených craniopágou (spojenie lebiek) je bežné, že mozgová činnosť je zdieľaná. V unikátnych prípadoch dokonca dokážu dvojčatá zdieľať aj zrakové a čuchové zmysly.
Čo intímny a rodinný život dvojčiat?
V celej dokumentácii dejín existuje len niekoľko prípadov, kedy dokázali intímne nažívať a dokonca mať vlastné potomstvo. Najznámejším prípadom je príbeh Changa a Enga Bunkerových (1811 – 1874), ktorí prišli do U.S.A a svojím manažérom boli prezentovaní ako atrakcia. Neskôr sa im podarilo vymaniť sa a za pomoci nového manažéra sa usadili v Severnej Karolíne, kde si postavili domy a našli aj partnerky. Zhodou okolností išlo o sestry. Dvojčatá praktizovali sexuálny život na „striedačku“, každý so svojou partnerkou vo svojom dome. Prekvapenie? Dohromady obaja bratia splodili 21 detí. Zomreli vo veku 62 rokov.
Čo ak jedno z dvojčiat zomrie?
Na počudovanie mnohých, smrť jednej dvojičky automaticky neznamená smrť aj tej druhej. Závisí to vždy od toho, akým spôsobom sú dvojčatá prepojené. V prípade, že jedno z dvojčiat zomrie, je nutná okamžitá operácia. V opačnom prípade zomrie aj druhé z dvojčiat pôsobením infekcie. Operácia na oddelenie dvojčiat trvá viac ako desať hodín.
