Slováci sú hrdý národ. Aspoň to o sebe často hovoríme. No je to skutočne tak? Určite si mnohí Slováci na svoju hrdosť spomenú, ak vnímame úspechy slovenských športovcov, ako Michal Martikán, Peter Sagan, Dominika Cibulková, Petra Vlhová alebo sa pozrieme na občasné úspechy našich hokejistov a futbalistov.
Pravdou však je, že na svoju vlasť a rodnú krajinu môžeme byť hrdí aj kvôli iným úspechom jednotlivcov. Napríklad vďaka vede a technike, ktorá ľudstvo už stáročia posúva vpred.
Výskum z roku 2001, ktorý koordinovala Tilburgská univerzita, ukázal, že na svoju krajinu je hrdých iba 24 percent Slovákov. V roku 2014 bolo už na svoju slovenskú príslušnosť hrdých až 88 percent Slovákov. Tento prieskum síce realizovala agentúra Focus, ktorá sa pýtala vzorky 1 156 respondentov, no i tak je možno z tohto výskumu vyvodiť, že percentá hrdosti vzrástli markantne. Ak sa spýtate mladých ľudí, na ktorého Slováka sú najviac hrdí, určite budete počuť mená športovcov, spevákov či umelcov. No netreba zabúdať i na vynálezcov. Stačí sa obzrieť do minulosti.
Ján Bahýľ – premožiteľ Edisona
Leteli ste už niekedy vrtuľníkom? Či áno alebo nie, dôležité je, aby ste vedeli, že ešte v roku 1895 si Ján Bahýľ, rodák zo Zvolenskej slatiny, požiadal o patent na prvú konštrukciu vrtuľníka na ľudský pohon. Samozrejme, nešlo o žiadny dokonalý systém. Vrtuľník, ktorý Ján Bahýľ zostrojil, dokázal letieť iba niekoľko centimetrov nad zemou a preletieť zopár metrov, no dal základ i dnešnej podobe vrtuľníka. V 1978 roku o ňom natočili dokument, ktorý dostal názov Premožiteľ Edisona.
Okrem iného mal na konte ďalších 17 patentov a medzi nimi napríklad i balón so vzdušnou turbínou, čo je prakticky vzducholoď. Na konte má i množstvo patentov v odbore vojenskej a stavebnej techniky.
Štefan Banič – padám, padák, padáme
Štefan Banič je považovaný za svetovo najznámejšieho slovenského vynálezcu vo svete. Práve on má totiž na svedomí záchranu tisícich životov vďaka patentu padáku, ktorý predložil patentovému úradu v USA v roku 1914. A že svoj patent predviedol vo veľkom štýle. Vo Washingtone zoskočil zo strechy 15-poschodovej budovy a bezpečne dopadol na zem. A hoci sa jeho patent následne vyžíval aj v globálnych konfliktoch (prvá i druhá svetová vojna), bohatstvo mu to neprinieslo.
Vrátil sa do Smoleníc, odkiaľ pochádzal, a žil tam ako murársky majster. Na druhej strane, bol to práve on, kto začal objavovať podzemné krásy jaskyne Driny.
Ivan Alexander Getting – o sto metrov…
Vedeli ste, že za dnešným systémom GPS stojí práve rodák z New Yorku Ivan Alexander Getting, ktorého obaja rodičia pochádzajú z Bytče? Bol to práve on, kto vymyslel sieť GPS satelitov na obežnej dráhe planéty Zem. Jeho systém prispel k rozvoju globálnych navigačných systémov (GPS). Hoci jeho patent americký Pentagon spočiatku odmietal, Getting trval na svojom, že systém je použiteľný aj v praxi. Neskôr sa venoval i dozoru pri vývoji lietadiel. Smutnejšie je, že jeho systém bol z časti zneužitý na vojenské účely.
Jozef Murgaš – prvý na svete
Absolútne prvenstvo patrí v bezdrôtovom prenose hovoreného slova práve Jozefovi Murgašovi. V roku 1905, konkrétne 23. novembra to bol práve on, kto medzi mestami Wilkes Barre a Scranton uskutočnil rádiovo vysielaný prenos. V tejto oblasti je majiteľom dvoch patentov: zariadenie na bezdrôtovú telegrafiu a spôsob prenášania správ bezdrôtovou telegrafiou. Ak teda počúvate rádio, je to i zásluhou tohto šikovného Slováka. Bol to práve Murgaš, ktorý potupil Marconiho experimenty s Morseovou abecedou a telegrafické spojenie povýšil na novú úroveň. Bol to práve on, kto rozozvučal Morseovu abecedu.
Vytvoril systém prijímacích a vysielacích zariadení, ktoré signál odlišovali nielen svojou dĺžkou, ale i frekvenciou. Murgašov Ton – bol názov pre systém, ktorý vysielal dve rôzne frekvencie. V oblasti rádiotelegrafie to bol ohromný skok pre celé ľudstvo.
Aj toto sú mená Slovákov, na ktorých môžeme byť patrične hrdí. A je ich omnoho viac.
