Program Sojuz s označením číslo jedenásť bol celkovo desiaty pilotovaný program v rámci ciest do vesmíru, ktorého cieľom bol kontakt so sovietskou orbitálnou stanicou Saľut 1. Kozmonauti tam mali vykonávať rôzne experimenty a pozorovania. Už v priebehu pobytu vo vesmíre nešlo všetko podľa plánu a celé to vyvrcholilo tragickým návratom na Zem.
Posádkou Sojuzu 11 boli Georgij Dobrovoľskij (veliteľ), Vladislav Volkov (palubný inžinier) a Viktor Pacajev (inžinier a výskumník). Kozmická loď odštartovala z kazašského Bajkonuru 6. júla o 5:55 ráno. 7. júla, približne o 8:45, mala posádka nadviazať kontakt s orbitálnou stanicou Saľut 1, čo sa aj podarilo. Predchádzajúca misia Sojuz 10 bola neúspešná, pretože posádka sa nedokázala stabilne pripojiť k stanici.
Priebeh misie
Potom, čo sa podarilo posádke spojiť s orbitálnou stanicou a vyrovnať tlak, astronauti ako prví v histórii vstúpili na palubu vesmírnej stanice Saľut 1. Astronauti začali s preverovaním prístrojov a napojili elektrickú základňu na solárne panely Sojuzu 11. Nie všetko však bolo ideálne. Po elektrickom skrate 27. júna došlo k požiaru na palube vesmírnej stanice. Posádke sa ho podarilo uhasiť, no tí požadovali okamžitý návrat na Zem. Riadenie návrat najskôr zamietlo, no následne usúdilo, že riziko nebezpečenstva je vysoké. Návrat bol teda schválený.
Misia sa tak skončila po 23 dňoch, kedy sa Sojuz 11 odpojil od orbitálnej stanice. Už vtedy bol údajne problém s hermetickým uzavretím kabíny.
Tragický okamih
30. júna piloti zahájili pristávanie. Potom, čo posádka odpojila motorovú a orbitálnu časť lode, informovala riadiace stredisko, že aktivovali brzdiaci motor. Následne už stredisko stratilo kontakt so Sojuzom 11. Loď bez problémov preletela atmosférou a dopadla na presne určené miesto v ruskej stepi. O pár chvíľ sa k modulu Sojuzu 11 dostal vrtuľník záchrannej skupiny. Z lode však nikto nevystupoval a tak sa záchranári rozhodli modul otvoriť sami. Keď sa im to však podarilo, posádka bola bez známok života.
Oficiálna správa hovorí o tom, že príčinou smrti bol pokles vzduchu v kabíne. Pred vstupom do atmosféry to detekovali prístroje. Vákuum v kabíne bolo asi 11 minút a vzduch z kabíny unikal veľmi rýchlo. Po 15 sekundách kozmonauti upadli do bezvedomia a udusili sa. Príčinou úniku mal byť poškodený vyrovnávací ventil.
Neoficiálna verzia ale hovorí, že kozmonauti trpeli nie 15 sekúnd, ale minútu. V takom prípade mali silný tlak na hrudi, bolesti hlavy a tiekla im krv z očí a uší. Aká bola teda skutočná pravda o smrti astronautov, zrejmé dodnes nie je.
