June a Jennifer Gibbons sa narodili na Barbadose. Krátko po narodení dvojčiat sa ich rodičia spolu s nimi presťahovali do Walesu. Život detí imigrantov z Karibiku nebol ľahký. Pre Každého to boli len dve čierne dvojčatá, ktoré v škole nemal nikto rád, a ktorým, keďže rozprávali veľmi rýchlo, ostatní len ťažko rozumeli. Vďaka ostrakizovaniu a šikane sa preto postupne stával ich jazyk čím ďalej menej zrozumiteľným.
Neskôr sa dvojičky rozprávali už len medzi sebou a so svojou mladšou sestrou. Žiadna terapia nezaberala. Internátna škola, do ktorej ich poslali a vzájomné odlúčenie sa následne podpísali na ich viacerých psychických problémoch.
Ako mnohé iné deti, ktoré takpovediac „nezapadli“, začali i dvojičky June a Jennifer hľadať únik prostredníctvom písania. Dej svojich príbehov zvyčajne situovali do prostredia Spojených štátov, medzi revoltujúcu mládež, ktorá sa neustále stretávala s problémami so zákonom. Zopár noviel, ktoré napísali, sa pokúsili predať miestnym vydavateľstvám, ale bez úspechu. A tak si nakoniec samé museli vybrať lákavý život podsvetia, o ktorom tak rady písali.
Po tom, čo boli uznané vinnými za viaceré trestné činy, vrátane podpaľačstva, bol im ako trest uložený pobyt v nemocnici pre duševne chorých s vysokým stupňom stráženia v Broadmoor Hospital. V tichu a skľúčenosti tu strávili 14 rokov života.
Smutné, však? Ale stále nič, zvláštne. Chvíľku strpenia. Podľa novinárky Marjorie Wallace mali dvojičky medzi sebou dlhodobú dohodu, podľa ktorej, ak niektorá z nich zomrie, tá čo prežije, začne znovu komunikovať so svetom a začne opäť žiť normálnym životom. V priebehu rokov, ktoré prežili v nemocnici pre duševne chorých, sa stali doslova posadnuté myšlienkou, že niektorá z nich musí umrieť, aby umožnila svojej sestre žiť bežným životom, aký žijú všetci ostatní. Nakoniec to bola Jennifer, ktorá sa rozhodla obetovať.
V marci roku 1993 boli dvojičky preložené na kliniku s nižším stupňom stráženia. Po príchode na miesto určenia sa však Jennifer už viac neprebrala. Bola prevezená do nemocnice, avšak tu jej už nedokázali pomôcť. Umrela na následky akútneho zápalu srdca. Lekári boli v šoku. V jej tele sa nenašli žiadne známky po užití drog alebo jedu. Zvláštne bolo i to, že nikdy pred tým neboli Jennifer diagnostikované problémy so srdcom.
Ešte zvláštnejšie však je to, čo nasledovalo potom. June dohodu skutočne dodržala. Na základe zázračného zlepšenia zdravotného stavu bola prepustená zo zdravotníckeho zariadenia a zvyšok života prežila v tichosti spolu so svojimi rodičmi. Na verejnosť prenikla už len jej veta, ktorú vyslovila krátko pred smrťou: „Som voľná a slobodná vďaka tomu, že sa moja sestra pre mňa obetovala.“ S June možno doslovne súhlasiť. Úžasné! Dokázali by ste aj vy urobiť niečo také pre vášho súrodenca?
