Burn out alebo syndróm vyhorenia je stavom, ktorý sa už dnes vôbec netýka úzkeho okruhu ľudí. Najčastejšie ide o problém, ktorý nastáva u istých profesií – manažéri, lekári, zdravotné sestry, učitelia, novinári, sociálni pracovníci alebo pracovné pozície, kde ľudia nesú istú mieru zodpovednosti a je na nich vyvíjaný často permanentný tlak.
Z počiatku prichádza akási obava, miestami apatia voči emocionálnym a sociálnym aspektom života, nastupuje nervozita, hnev, neistota až napokon prichádza fáza absolútneho vyhorenia. Niektorí ľudia sa k burn outu priblížili a dokázali sa mu vyhnúť, iní ho prežili na vlastnej koži a vedia, že dostať sa následne z tohto stavu je enormne náročné.
Čo je syndróm vyhorenia?
„Burn out je stav úplného fyzického, psychického aj mentálneho vyčerpania, ktorý je spôsobený dlhodobým zotrvávaním v emočne náročných situáciách a v strese,“ hovorí to psychologička Dagmar Šimkovicová. Donedávna sa syndróm vyhorenia týkal predovšetkým pomáhajúcich (lekári, zdravotné sestry) a riadiacich (manažéri) profesií. Hlavným dôvodom a zároveň i predpokladom, že sa k burn outu môže človek dopracovať je, že pracuje pod veľkým tlakom a v časovej tiesni. Snaží sa zvládať veľké množstvo činností – profesijných i osobných. Do tejto skupiny patria i workoholici, ktorí majú problém oddeliť osobný a profesijný život, pretože svoj time manažment sústredia len na profesionálnu zložku života.
Ak ste dobrák, syndróm vyhorenia môže ľahko postihnúť aj vás. A to z prostého dôvodu, tým, že človek nedokáže povedať nie, nabaľuje na seba bremená, ktoré nie je možné dlhodobo znášať. Menovateľ je rovnaký, neustála snaha o podávanie vysokého výkonu, ktorá vedie často len k čiastkovému úspechu a neskôr dochádza k zlyhaniu, ktoré zahatá všetko, čo človek budoval. Nielen v rámci profesijných činností, ale aj svojho súkromného života.
Burn out je proces
Tento stav nenastane z hodiny na hodina ani po neúspešnom dni v práci. Ide o dlhodobý proces, ktorý sa prejavuje po určitom období a pomerne individuálne – u niekoho mesiace a u iného roky. Závisí totiž aj od toho, s akými náročnými situáciami sa človek stretáva. Príznaky sú zdanlivo nenápadné a začínajú sa zvyčajne istými odchýlkami v správaní. Človek je agresívnejší a podráždenejší, následne dochádza k sklamaniu, apatii. Táto fáza môže u človeka pretrvávať pomerne dlho a už vtedy je nutné začať tento problém riešiť.
Ak sa tak nestane, dochádza k absolútnemu vyhoreniu, kedy človek nielen znižuje svoju úroveň efektivity, ale začína okrem emocionálneho vyčerpania pociťovať aj fyzickú slabosť a únavu.
Aké je riešenie syndrómu vyhorenia?
Nie jednoduché. Potrebné je však k riešeniu pristupovať systematicky. Najlepšou možnosťou je odborná pomoc, a to z radov psychológa alebo psychiatra. Dlhodobo takýto stav totiž môže spôsobiť aj ďalšie vážnejšie zdravotné komplikácie. Poradiť sa s odborníkom môžete v okamihu, kedy problémy začínate na sebe pociťovať alebo naopak, keď už neviete, ako z toho von.
Ak si na sebe príznaky vyhorenia všímate, riešiť by ste to mali na osobnej i profesionálnej úrovni. Dôležitý je váš časový fond, schopnosť dokázať ventilovať stres, zmeniť svoj životný štýl a nie ho podriadiť len tomu, čo vás v skutočnosti vyčerpáva. Dôležitá je rovnováha medzi prácou a osobným životom, rovnováha medzi spánkom, stravou a pohybom. Dôležitá je pre mnohých ľudí aj sociálna interakcia – rodina, partner/partnerka či kamaráti.
Liga za duševné zdravie – Linka dôvery Nezábudka
0800 800 566
