Už to tak raz v živote býva. Vynálezy či poznatky, ktoré boli predmetom výsmechu v minulosti, sú pre nás dnes samozrejmosťou. História ukázala, že sa tento jav vyskytoval od nepamäti. Inak tomu nebolo ani s anglickým lekárom Williamom Harveym. Čím väčší objav, tým väčší odpor. Za objavy o krvnom obehu sa mu miesto pocty dostalo podpálenie a vyrabovanie domu. Ale poďme pekne od začiatku.
William Harvey bol profesorom anatómie, fyziológie a chirurgie v Londýne. Patril medzi uznávaných lekárov. Bol však aj výskumníkom. Pozoroval a skúmal prúdenie krvi v tele oviec.
Zisťoval počet tepov srdca, množstvo krvi prechádzajúcej srdcom pri jednom údere a celkové množstvo krvi v tele. Jeho experimenty trvali viac ako 13 rokov. Pomocou nich dokázal, že srdce je svalový vak s kanálmi, že pracuje ako pumpa a vháňa krv do cievneho systému. Zistil, že za minútu prečerpá krv z celého tela. Zistil aj to, že sú cievy, ktorými prúdi krv zo srdca do tela, ale aj cievy, ktorými sa krv do srdca vracia.
Spísanie poznatkov a vydanie knihy
Harvey svoje poznatky spísal, čoho výsledkom bola jeho kniha s názvom Anatomické cvičenie o pohybe srdca a krvi u zvierat. Táto kniha bola vydaná v roku 1628. Toto dielo, ktoré pojednávalo o krvnom obehu, o úlohe srdca a pľúc pri prečisťovaní a regenerovaní životodarných síl krvi, vyvolalo aj u odbornej verejnosti pohoršenie. Stretlo sa s nevôľou, hnevom či odporom. Namiesto uznania objavu krvných obehov sa Harvey dočkal odporu a posmechu. A to od lekárov, aj od pacientov.
Vyvstala proti nemu lekárska obec, lekárske ústavy, spoločnosti, niektorí skostnatení vedci dokonca zúrivo. Pacienti, ktorých roky ošetroval u neho prestali vyhľadávať lekársku pomoc. Sťažnosť proti nemu poslali dokonca priamo anglickému kráľovi Karolovi I. Fanatici prepadli Harveyho dom, vyrabovali ho a podpálili. Zhoreli pritom aj ďalšie cenné rukopisy.
Našťastie existovali aj ľudia, ktorí pozorne počúvali
Na druhej strane však existovali – našťastie – aj ľudia, ktorí si Harveyho objavy všimli. Zaujal ich napríklad Harveyho názor, že uhryznutie hadom je nebezpečné len preto, že jed z miesta uhryznutia sa žilou roznesie po celom tele. Znamená to teda, že nejaký liek by bolo možné vstreknúť do žily a tak ho dodať organizmu. Zrodila sa myšlienky používať injekčnú striekačku.
Ako prvý vyskúšal injekčnú striekačku francúzsky lekár Denis. Rovnako ako Harvey, sa mu miesto uznania dostala kritika i posmešky. Prvú úspešnú transfúziu z jahňaťa vykonal v polovici 17.storočia. Pri ďalších transfúziách niekoľkí pacienti umreli. Bolo to predovšetkým preto, že sa používala zvieracia krv.
Ubehli ešte dve storočia, kým sa transfúzia začala naplno využívať. Stalo sa tak vtedy, keď na transfúziu použili ľudskú krv a keď ďalšie bystré hlavy prišli na to, že existuje viacero krvných skupín.
