Prinášame vám ďalší z článkov z čias dávno minulých, avšak historicky veľmi dôležitých. Udalosti, ktoré odštartoval predovšetkým wittenbergský kňaz menom Martin Luther, otriasli celou európskou spoločnosťou. Sotva sa protestantská cirkev zrodila, prepukli v nej konflikty. V roku 1525 sa strhla bratovražedná vojna. Poďme ale pekne od začiatku. Kto s kým vlastne bojoval?
Po vystúpení wittenbergského kňaza – Martina Luthera, ktorý bol nábožensky totálne oddaný Bohu, sa jeho učenie prehnalo Európou ako povodeň. Vo svojom vystúpení bez servítky kritizoval vtedajšiu cirkev a predovšetkým predávanie odpustkov. Vystúpeniami si získal mnoho priaznicov, avšak – musíme dodať – aj nepriateľov.
Jedným z najväčších nepriateľov bol Tomáš Müntzer (alebo tiež Münzer). Čo je prekvapivé, taktiež stál na strane protestanov a otvorene sa k nim hlásil. Lutherovo učenie sa mu však zdalo príliš málo revolučné. Pýtal sa: Kráľovstva nebeského sa dočkáme až po smrti? Prečo nie už teraz na zemi? Prečo by spoločnosť nemohla žiť bez majetkových a stavovských rozdielov?
Müntzer cestoval z mesta do mesta a hlásal svoje učenie. Burcoval ľud napríklad aj v stovežatej Prahe. Vo svojom manifeste napísal: „Chcem v Prahe s nezabudnuteľným a slávnym bojovníkom Kristovým Jánom Husom zatrúbiť novú pieseň na zvučnej kovovej poľnici.“ Bez pochýb vynikal svojim prejavom. Jeho učenie však bolo natoľko revolučné, že ho obyvatelia Prahy vyhnali. O Lutherovi napríklad hovoril, ako o druhom pápežovi, ktorý sídli vo Wittenbergu.
V roku 1524 vypuklo sedliacke povstanie. Müntzer stál na jeho čele. Povstalcom sa podarilo zvíťaziť, avšak ich víťazstvá sprevádzali ukrutnosti. Rad radom prepadávali kostoly a kláštory, rabovali, vraždili. Ich sláva postupne upadala. Lutherovi vyčítali, že práve on je pôvodcom všetkých nepokojov.
V prvej polovici roku 1525 sa schyľovalo k ďalším bitkám. Müntzer hlásal božie znamenie. Víťazstvo malo byť podľa Müntzera ich. Opak bol však pravdou. Slabo vyzbrojené a vycvičené vojsko povstalcov pod vedením protestanta Müntzera, rýchlo podľahlo vojskám, ktorým velil gróf Filip Hesenský. Filip patril medzi protestantov a bol jeden z najväčších podporovateľov Luthera. Protestanti si nič nedarovali. Nasledovala masakra. Müntzera zajali, popravili a jeho hlavu napichli na kôl.
Krutý bol však aj sám Müntzer. Keď sa dopočul, že Filip Hesenský sľúbil sedliakom beztrestnosť – ak sa vzdajú a vydajú Müntzera živého, zvolal svojich veliteľov, aby sa demokraticky vyjadrili. Dvaja boli za. Obom dal obratom sťať hlavy.
