Niekto považuje Alberta Einsteina, to je ten čo vymyslel teóriu relativity E=mc2, za najväčší mozog 20. storočia. Niekto vraví, že v dobe, keď bolo vlastne všetko objavom, získal len najväčšiu popularitu. Názor nech si spraví každý sám, no jedno Einsteinovi nemožno zobrať. Jeho geniálny mozog a vedomosti, ktoré v ňom nosil. Alebo? Ako je to s krádežou mozgu Alberta Einsteina?
Nemožné sa stalo skutočnosťou
K článku o tom, aké objavy tento geniálny vedec učinil, sa možno dostaneme neskôr, pretože Einstein ako človek bol geniálnym príkladom úspešného vedca. Teraz sa však zameriame na niečo, čo by predpokladal len málokto. Nemec Albert Einstein zomrel v roku 1955 v americkom meste Princetown, kde pôsobil na slávnej Princetonskej univerzite.
Keď Einstein zomrel, jeho telo bolo podrobené pitve v Princetonskej nemocnici. Operáciu vykonával Dr. Thomas Stoltz Harvey. Po niekoľkých rokoch odhalil šokujúce tajomstvo. Einsteinovi totiž vybral mozog z hlavy a rozdelil ho na menšie kúsky, aby ho podrobil skúmaniu. Harvey fotografoval mozog z každého uhlu a pátral po anomáliách, ktoré odlišovali mozog génia od toho bežného. Všetky kúsky uložil do formaldehydu.
Po jeho smrti v roku 2007 daroval fotografie i kúsky mozgu Národnému múzeu zdravotníctva a medicíny v Silver Springs. Harvey mal údajne mozog skúmať a napísať prácu, no tá sa nikdy v dokumentoch po jeho smrti nenašla.
Informáciu o tom, že Einstein bol pochovaný bez mozgu, priniesol po prvý raz v roku 1978 reportér Steve Levy, ktorý počas rozhovoru požiadal Dr. Harvyeho o ukážku fotiek Einsteinovho mozgu. Namiesto toho Harvey priniesol niekoľko pohárov s kúskami mozgu.
Harvey chcel učiniť objav
Dr. Stoltz vykonal pitvu v roku 1955. Po prevalení toho, že ukradol mozog svetoznámeho vedca, však stratil svoje postavenie uznávaného patológa a začal pracovať v továrni pri výrobe plastov. Harvey chcel mozog skúmať, no podľa novinára Cyrolyna Abrahama, ak by sa obrátil na ďalších patológov, mohli spolu učiniť zaujímavé zistenia.
Skúmanie prinieslo výsledky
Po tom, čo sa mnohí vedci dostali ku kúskom mozgu Einsteina, začali ho skúmať detailnejšie. Najzaujímavejším zistením bolo, že gliálne bunky, ktoré sa v mozgu nachádzajú, boli v prípade Einsteina vo väčšom počte. Tieto bunky uchovávajú neuróny, a tak dodávajú do mozgu viac kyslíka živín. V roku 1996 britský vedec Anderson z americkej univerzity v Alabame publikoval štúdiu o prefrontálnej kôre mozgu Einsteina. Anderson odhalil, že neuróny v mozgu boli tesnejšie zabalené (v kôre) ako u väčšiny mozgov. Tým pádom mohol mozog spracovávať informácie rýchlejšie. Keďže neuróny sa nachádzajú v gliálnych bunkách, väčší počet neurónov mal za následok rýchlejšie a efektívnejšie spracovávanie informácií.
Takisto Sandra Witelson z McMaster Univerzity v Kanade na fotkách objavila jednu zvláštnosť. Spodný parietál Einsteinovho mozgu bol širší ako v prípade porovnávaných mozgov. Tento parietálny lalok má na svedomí priestorové poznanie a matematické myslenie. Teda prednosti, ktorými bol Einstein známy.
Einstein bol géniom od narodenia
Vedci potvrdili, že diferencie, ktoré mal mozog Einsteina, boli definované v jeho génoch. Bežný človek môže učením nadobúdať poznatky, učiť sa, lepšie vnímať a mať vyvinuté určité zmysly lepšie, no ich vzájomné prepojenie je málo pravdepodobné a ak aj áno, bude príliš pomalé.
Einsteinova schopnosť riešiť matematické vzorce súvisela s tým, že si dokázal v hlave všetko premietať ako film. Nešlo o vnútorný hlas, ale grafické zobrazenie. Antropologička Dean Falk v roku 2012 z fotografií zistila, že tkanivo medzi mozgovými lalokmi bolo omnoho silnejšie a to ju priviedlo k presvedčeniu, že spolupráca oboch centier mozgu bola značne väčšia ako v prípade bežných ľudí. Krádež mozgu Alberta Eisnteina tak možno svoj účel splnila.
[xyz-ihs snippet=“Kryptotrejder“]
