Situácia sa nelepší napriek všetkým obmedzeniam a aj atómová bomba menom plošné testovanie sa ukázala ako nie práve efektívna zbraň. Hoci sa v niektorých mestách či okresoch situácia zlepšila, plošný skríning ako spasiteľov patent na porazenie vírusu – fungovať s určitosťou nebude a stavať ho na piedestál nie je rozumné. Či túto informáciu už kompetentné osoby pobrali nie je úplne jasné. Pravdou je, že šírenie infekcie koronavírusom Covid-19 pokračuje a my sa zrejme tak skoro „voľného výbehu“ nedočkáme.
V nemocniciach je stále viac a viac pacientov, čo nie je potešujúce, mnoho z nich si vyžaduje intenzívnu starostlivosť zdravotníkov alebo dokonca pľúcnu ventiláciu. Očkovanie ide tempom, ktoré nie je prelomové a rozhodne sa teda nemôžeme spoliehať na to, že by pre nás bola vakcína urgentnou pomocou, hoci z dlhodobého hľadiska ide najdôležitejší ochranný prostriedok. Smutné je, že kompetentní zabudli na to, že okrem vakcíny a plošného testovania je možné občanov svojej krajiny aj efektívne liečiť, a to dostupnými medikamentami a vitamínmi, ktorých účinnosť preverili stovky odborných štúdií. Niečo takéto si však vyžaduje systematické riešenia a postupy. A to je u nás problém. Faktom je, že ľudia už majú negatívnych správ po krk.
Človek už nejaký ten mesiace počúva, že ak sa zavrie doma a bude dodržiavať opatrenia, za tri týždne nám bude dobre. Strašenie ďalším sprísňovaním opatrení dobrú krv teda určite nenarobí. Hlavne si to nepokaziť?! Nuž, zdá sa, že predlžovanie núdzového stavu sa stalo športom a lockdown avizovaný v novembri minulého roka, nefunguje ani po prvom mesiaci nového roka.
Samozrejme, obmedzenia a ich sprísňovanie má aj svoj logický dôvod. Nezabúdajme, že sme na Slovensku a máme tu ľudí, ktorí poslušne absolvovali testovania, a to sa im teda vôbec nechcelo, nosili rúško pri vynášaní odpadkov, umývali si ruky a do obchodu chodili len keď museli. Home office vznikol v obývačke a deti vo vedľajšej izbe aj zabudli, že okrem rodičov majú aj nejakých spolužiakov. Rodičia sa stali učiteľmi i rovesníkmi v jednom.
No problém je, že tu máme aj ľudí, ktorí už od jari minulého roka opatrenia ignorovali, kašlali na rúška, cestovali na dovolenky, šírili bludy a znevažovaním opatrení len podnecovali ostatných k tomu, aby sa rebélia stala nástrojom pre riešenie koronakrízy. Aj „vďaka“ nim sú čísla takto vysoko a zdá sa nemožné ich zraziť smerom dole. Môžeme byť právom nahnevaní, ale nielen na politikov, ale aj na to, ako sme k opatreniam pristupovali. Lekári a zdravotné sestry by zrejme vedeli o prístupe pacientov k tejto „chrípke“ veľa hovoriť. Pravda, sankcie a tresty za nedodržiavanie opatrení mohli byť drastickejšie, ale to by reálne museli byť opatrenia kontrolované.
A aby sa nezabudlo, SMS priepustky už sú naozaj trocha príliš. Že digitalizácia sa buduje na Slovensku už 10 rokov a nefunguje ani v roku 2021 je také slovenské, ale že by sme zo dňa na deň rozbehli SMS ospravedlnenky, ktoré nám dajú právo sa slobodne pohybovať? To už znie ako plošný monitoring, a to radšej podstúpiť ďalších desať skríningov ako sa spoliehať na to, že SMS správou dáme štátnym orgánom vedieť o tom, čo ideme robiť, za akým účelom, od kedy a do kedy tam budeme. Možno to znie nadnesene, ale môžeme mať obavy či nám systém, ktorý má vyhodnocovať to, či niekam pôjdeme alebo nie, vôbec odpíše.
