27. mája 1991 obdržalo policajné oddelenie v Milwaukee hrôzostrašné volanie o pomoc. Hlas troch žien bol dostatočne hysterický a zúfalý na to, aby na miesto okamžite dorazila najbližšia hliadka. Dôstojníci Gabrish a Balcerzak našli volajúce v spoločnosti mladého ázijského muža – dezorientovaného, nahého a krvácajúceho. Mladík evidentne potreboval lekársku pomoc.
„Je to môj milenec. Prepáčte mi, je opitý,“ vyhlásil vysoký blondiak, ktorý sa znenazdajky objavil v ich prítomnosti. Príslušníci polície napokon povolili obom mužom, aby sa spoločne vrátili späť do bytu, a to aj napriek jasným protestom zdrogovaného mladíka. Gabrish a Balcerzak vtedy ešte netušili, že 14-ročného Aziata nechali odísť v spoločnosti muža, ktorého o pár mesiacov neskôr odsúdia za 17 brutálnych vrážd. Nechali ho odísť v spoločnosti Jeffreyho Dahmera, kanibala z Milwaukee.
Jeffrey Dahmer sa narodil 21. mája 1960 v Milwaukee. Podobne ako u väčšiny sériových vrahov, aj Dahmer budoval svoje úchylky už v ranom detstve. Najskôr zbieral mŕtvy hmyz, ako vážky či motýle, a ukladal ho do nádob, neskôr zhromažďoval zostatky zabitých zvierat z ciest a tie následné porcioval v lesíku za svojím domom. Zvrátené „hobby“ malý Jeffrey korunoval, keď vzal domov mŕtvolu psa. Zdochline oddelil hlavu od tela a tú vystavil napichnutú na kôl. Pred kamarátmi svoje činy odobroval zvedavosťou, vraj ho fascinovalo, ako časti tiel „zapadajú do seba“.
Prečítajte si aj: David Berkowitz alias Samov syn: Vraždil, lebo mu to prikázal susedov pes
Počas dospievania mal problémy s alkoholom, pravdepodobne vyvolané nelichotivým stavom prostredia, v ktorom vyrastal. Rodičia sa rozviedli a o Jeffreyho nemal nikto záujem. V tomto období si začal uvedomovať, že je gay. Veľa času trávil predstavami o tom, ako znásilňuje mužov, a najviac mu imponovali tie predstavy, v ktorých svojim obetiam dominuje.
Krátko po maturite v lete 1978 sa dopustil prvej vraždy. 18. júna Dahmer zastavil stopárovi Stevenovi Hicksovi a ponúkol sa, že ho odvezie na rockový koncert v Lockwood Corners. Naskytla sa mu obrovská príležitosť a Dahmer sa jej chopil. 19-ročného Hicksa pozval pred koncertom k sebe domov na pár „panákov“. Po hodinách strávených pitím alkoholu a počúvaním hudby sa Hicks rozhodol, že chce odísť. To Dahmera rozčúlilo. Vzal do ruky päťkilovú činku a dvakrát nevinného chlapca udrel do hlavy. Následne ho uškrtil a ukojil sa nad jeho mŕtvolou. Kosti mladíka rozdrvil na prach a mäso rozpustil v kyseline. Po Stevenovi Hicksovi nezostalo ani stopy.
Po strednej škole vstúpil Jeffrey Dahmer do armády, kde slúžil dva roky ako medik, než bol prepustený kvôli nadmernému užívaniu alkoholu. Neskôr vyšlo najavo, že počas tohto obdobia zdrogoval a znásilnil dvoch vojakov. Po návrate sa tento predátor začal obzerať po ďalšej lovnej zveri. Mladých mužov vyhľadával v gay baroch, kde ich pod zámienkou príjemne strávenej noci nalákal do svojho domu. Tam ich zdrogoval, znásilnil a zabil.
Rovnakého postupu sa dočkal aj 24-ročný ašpirujúci model Anthony Sears. Počnúc touto vraždou si Jeffrey Dahmer začal odkladať časti tiel svojich obetí a vytváral z nich akési trofeje. Searsovu hlavu a genitálie uložil do nádoby naplnenej acetónom. Po tom, ako mŕtvoly vyfotil, oddelil ich mäso od kostí a zbieral ich lebky. Hľadal nové a nové spôsoby, ako uchovávať trofeje. Hlavu Edwarda Smitha nechal vybuchnúť v rúre, keď sa ju pokúšal vysušiť. Neskôr sa uchýlil ku kanibalizmu a časti tiel odkladal do chladničky. Tak sa k nim mohol časom vrátiť a skonzumovať ich. Aby mal nad svojimi obeťami absolútnu dominanciu, vŕtal do ich hláv diery a nalieval dnu kyselinu, čím ich uviedol do permanentne submisívneho stavu.
Prečítajte si aj: Postavil hotel, aby v ňom vraždil: H. H. Holmes ako prvý sériový vrah USA
Koniec Dahmerovho besnenia prišiel 22. júla 1991. Do domu zlanáril svoju poslednú obeť. 32-ročnému Tracymu Edwardsovi ponúkol odmenu 100 dolárov, ak s ním nafotí akty. Edwards súhlasil. Dahmer ho spútal, začal ohrozovať nožom a vyhrážal sa mu, že zožerie jeho srdce. V momente, kedy mu sadista nevenoval pozornosť, ho Edwards udrel a vyrútil sa z domu. Nablízku sa nachádzala policajná hliadka. Edwards mužov zákona zaviedol do onoho „domu hrôzy“, kde bolo monštrum z Milwaukee konečne dolapené.
Na súde bolo Dahmerovi udelených 16 doživotných trestov. Zvyšok svojho krátkeho a opovrhnutia hodného života strávil v nápravnom zariadení vo Wisconsine. 28. novembra 1994 ho vo väzenskej telocvični umlátil k smrti kovovou tyčou spoluväzeň Christopher Scarver. Podľa jeho slov sa Jeffrey Dahmer vôbec nebránil a pri útoku nevydal ani hlásku.
„Vaša ctihodnosť, je koniec. V tomto procese som sa nesnažil oslobodiť. Po slobode som nikdy ani netúžil. Úprimne, sám sebe želám smrť.“
záverečná Dahmerova reč po vynesení rozsudku
