Sempre – Navždy: O závažných problémoch sa dá písať aj beletria (recenzia)
Únosy, vydieranie, vraždy, mafia, znásilnenia, podvody, kradnutie či obchodovanie s ľuďmi. Nejde práve o príjemné témy a už vôbec nie, ak sú súčasťou príbehu o láske a slobode. Existuje však jedna konkrétna kniha (určite ich bude viac), ktorá spája všetky spomenuté aspekty a pritom nestráca umelecký zážitok.
Detektívky, thrillery a dokumenty nie sú jedinými žánrami, ktoré dokážu spracovať do hĺbky príbehy obsahujúce kriminálne zločiny či násilie. Rôzne umelecké diela sú kvalitné, pútavé a emocionálne aj napriek zločineckému pozadiu. Týmto prípadom je aj kniha Sempre – Navždy od autorky J. M. Darhowerovej. Autorka síce nie je až tak známa, ale vo všeobecnosti sú jej diela napínavé, obsahujú realisticky opísané obrazy a nechávajú čitateľa v absolútnom očakávaní počas celého deja, kedy spôsobia šok na konci. Určite sa teda oplatí siahnuť aj po tomto konkrétnom titule. Platí to pre tých, ktorí si dokážu užiť príbeh obsahujúci kontrast lásky a nenávisti. O čo vlastne ide?
Haven je hlavnou postavou, ktorá je počas celého príbehu najnevinnejším človekom. Je to mladé dievča, ktoré od detstva vyrastá na opustenej farme v Amerike. Odmalička tu aj s matkou pracuje a žije v nehostinných podmienkach kvôli svojmu „pánovi“, ktorý ich na farme drží proti vôli a nenechá odísť (aspekt otroctva). Nedostávajú poriadne ošatenie, jedlo a malá Haven nechodí do školy. Ihneď na začiatku je čitateľ prizvaný zistiť, že prostredie farmy nie je len obyčajné miesto niekde v Amerike, ale tajné zákutie, v ktorom sa odohráva ilegálne obchodovanie s ľuďmi. Jedná sa hlavne o mladé dievčatá, ktoré sú nesvojprávne odvlečené cudzími ľuďmi kvôli práci. Haven je dokonca svedkom dražby, pri ktorej dôjde ku zastreleniu dievčaťa, ktoré je na predaj. Tento obraz Haven už nikdy nevyprchá z mysle a naučí sa s ním žiť. Vzhľadom na tieto scény a im podobné, sa kniha neodporúča čitateľom mladším ako 16 rokov.
V jeden deň na farmu zavíta bohatý muž, ktorý odvádza Haven preč z farmy a od svojej matky. Kúpil si ju od majiteľa farmy, aby mu robila v jeho veľkom dome slúžku. Haven len minimálne rozumie, čo sa s ňou deje a preto podnikne niekoľko neuvážených pokusov o útek, z ktorých jej nevyjde… Ani jeden.
V dome Vincenta DeMarca sa Haven stretáva s príjemným a luxusným prostredím. Jej úlohou je len upratovať a na nič sa nepýtať. Poslušne spĺňa každú požiadavku DeMarca, o ktorom zisťuje dve veci, a to, že je lekár a jeho manželka zomrela. Správa sa k nej úctivo a príjemne, ale tak, aby ho aj patrične rešpektovala, čo raz dosiahne pištoľou pri jej hlave a drsným vyhrážkami. Haven je stále nedôverčivá, ale pomaly si zvyká. Vzhľadom na búrlivejší začiatok knihy je príjemná zmena, keď neskôr stretávame milého syna doktora DeMarca Dominica, ktorý sa ku Haven správa nanajvýš priateľsky, ale vôbec sa nepristavuje pri fakte, že mladé sedemnásť ročné dievča pracuje v jeho dome a je teda akousi spodinou. Z príbehu v tejto časti cítiť tajomstvá, ktoré neskôr vyjdú na povrch. Doktor DeMarco má však aj druhého syna, ktorý už taký milý a prívetivý nie je. Je mladý, drzý a bez kúska slušného správania. Tento kontrast medzi bratmi sa neskôr ukáže ako veľmi podstatný, pretože Dominic je adoptovaný a nezdedil zo svojich adoptívnych rodičov nič. Avšak Carmine, ktorý sa väčšinu času správa surovo a bezcitne – má s otcom až príliš veľa spoločného.
Prečítajte si aj: Milióny príbehov, ale len Môj príbeh je o Michelle Obamovej (recenzia)
Vincent DeMarco je veľmi kontroverznou postavou, ktorá svoj charakter odkrýva pomalým tempom. To dodáva deju istú agresiu a záhadnosť, okrem iného je to osoba, ktorá sa do knihy veľmi hodí a vytvára napätie vždy, keď je „na scéne“. Dokáže vyburcovať čitateľa svojim pokojom a následnou paradoxnou agresivitou. So svojim synom Carminom však doktor DeMarco vedie mizerný vzťah založený na vzájomnej nespokojnosti a nenávisti, ktorá pramení hlavne zo strany Carmina. Príchodom Haven sa na jednej strane ich vzťah zlepšuje, ale neskôr sa práve ona stáva predmetom ich hádok a zvýšeného napätia v celom príbehu. Veľmi dôležitým aspektom je tvorenie tenzie, ktorá sprevádza každú situáciu. To spôsobuje, že sa od knihy čitateľ nevie odtrhnúť.
Carmine zo začiatku na prítomnosť Haven takmer vôbec nereaguje. Neskôr však zisťuje, že je veľmi bystrá a všímavá. Keď sa dozvedá, že je to prakticky analfabet, pomáha jej spoznať život kvalitnejším spôsobom ako cez upratovanie domu. Prehlbujú sa pri oboch vzájomné sympatie a uvedomujú si svoje city, ktoré vznikli v ťažkej situácii u oboch. Mladá láska totiž nemá hranice, nemá bontón, nemá pravidlá a ani status. Autorka sa týchto „pravidiel“ svedomito drží pri každej jednej postave.
Hlavná dejová línia sa toči okolo Carmina s Haven. Tá vedľajšia opisuje život doktora DeMarca za hranicami svojho domu. V správnom čase sa čitateľ dozvedá, že doktor je súčasťou známej odnože talianskej mafie operujúcej v Amerike a má vo svojej organizácii čestné miesto. Kvôli mafii koná skutky hraničiace so zákonom, do ktorých sa zamotáva aj samotný Carmine. Tiež sa od Vincenta dozvedá, že v určitom bode bude musieť nahradiť otcovu pozíciu v mafiánskej rodine.
Carmine s touto správou nie je vôbec stotožnený a snaží sa s osudom a aj s otcom bojovať. Kniha hĺbkovo opisuje vnútorné rozpoloženie mladého chlapca, ktorý si svoj osud nemôže vybrať a musí sa prispôsobiť rodine a zázemiu, čo poukazuje i na realitu a knihy má teda aj v tomto smere presah na celospoločenské problémy. Autorka uveriteľne píše o pocitoch z mužského pohľadu, čo je veľakrát veľmi zložité. Celý vzťah doktora so synom sa postupne formuje.
Tajomstvá a lži sú hlavnými predmetmi ich tém a do toho všetkého je tu Haven, ktorá obom mužom komplikuje život v rôznych oblastiach. Pre doktora je Haven určitý poklad, o ktorý nemôže prísť, ktorý dokonca súvisí s jeho manželkou a pre Carmina je dievča záchranou a útočiskom, čo je, mimochodom, aj doslovný preklad jej mena. Dôležitá myšlienka a zároveň aj filozofická úvaha knihy spočíva vo fakte, že Carmine aj Haven sú obaja väzni. Jeden je väzeň vo vlastnej rodine a v záväzkoch, ktoré si sám nevybral a druhá je väzňom vo vlastnom živote, ktorý riadi vždy niekto iný, len nie ona. Medzi týmito mladými väzňami sa v ich spoločnom utrpení kryštalizuje spoločná láska a aj plány úteku. Nič však nie je až také jednoduché.
Koniec knihy nie je ani smutný ani šťastný, a to je na autorkinom postoji ku charakterom jednoznačne najlepšie. Kniha sa končí tak, akoby sa skončil aj reálny život. Na úplnom konci mladí zisťujú, že ich životy boli prepojené dávno predtým, ako sa spoznali. Carmine prijíma svoju úlohu nového mafiánskeho bossa. Haven zisťuje, že je dcérou spomínaného majiteľa farmy zo začiatku knihy, ktorý sám je mafián a stáva sa tak rovnakou následníčkou mafiánskeho trónu ako aj Carmine. Čisté duše teda musia nasledovať a opakovať osudy vlastných otcov, ktorí im vydláždili cestu plnú bolesti, smrti a násilia. Mafiánske rodiny sa teda spájajú zväzkom dvoch priamych dedičov a Carmine s Haven môžu byť spolu a už im nič nehrozí. Nič, okrem vládnutia mafie. Šťastie v nešťastí.
Je teda možné napísať beletriu, ktorá bude v sebe skrývať prvky silnej lásky, obrovskej bolesti a zároveň nestratiť v riadkoch atraktivitu pre tých, ktorí sa chcú dozvedieť viac o temnom „podsvetí“. Sempre – Navždy je dôkazom, že aj príbeh založený na celospoločenských či tabuizovaných problémoch v sebe dokáže skrývať emócie a lásku. Aj keď pod rúškom krutej irónie.
