T. Polgári: Spanilá jazda väzňov z Leopoldova

V tomto článku sa pozrieme na partiu väzňov na úteku, na ktorej čele stál Tibor Polgári, Róm z Nových Zámkov, ktorý si svojimi činmi našetril na dlhé roky väzenia. Uprchlíci síce ušli z leopoldovského väzenia a cestu si vydláždili krvou, neuveriteľná náhoda však prispela k tomu, aby sa doň za krátko vrátili. Poďme však pekne po poriadku. 

Tibor Polgári, Róm z Nových Zámkov si svojimi činmi našetril na dlhé roky väzenia. Bolo to predovšetkým za lúpeže, vydieranie, az dva pokusy o útek či disciplinárne priestupky vo väzení. Dovedna sa dopustil 28 priestupkov. V období zamatovej revolúcie, kedy sme boli v oveľa väčšej miere nadchnutí humanizmom, mu trest čiastočne odpustili. Dobré skutky sa však často vypomstia. Inak tomu nebolo ani v tomto prípade.

Hor sa na útek

Polgári sa za mrežami rozhodol, že zvyšný trest o výmere necelého pol druha roka, si odpustí sám – a to útekom. Tentokrát sa predsa musí podariť. Do tretice všetko dobré. Pridali sa k nemu ďalší šiesti väzni. Plán úteku bol dopodrobna naplánovaný. Aj vraždy. 23. novembra 1991, krátko po večernom nástupe požiadal Tibor Polgári nadporučíka Svobodu, aby ho na chvíľu pustil za mreže, pretože chcel hodiť list do poštovej schránky. Len čo sa dvere otvorili, Polgári udrel strážcu do hrude a vzápätí sa naňho vrhol ďalší väzeň, schmatol ho za krk, odvliekol do umyvárky a sedem krát ho pichol nožom. Väzni zabili ďalší dozorcov, niekoľkým zasa spôsobili ťažké zranenia.

Príbeh úteku sa len začína…

Ak ste sa naivne domnievali, že tu sa brutalita väzňov na úteku končí, naopak, práve sa začala. Na ceste za slobodou zastavili auto, šoféra a spolujazdkyňu vyhodili z auta a zamierili smer Trnava. Pred ňou však havarovali. Len ochĺp sa nezrazili z ďalším autom. Posádka z auta vystúpila, veď havarovaným treba pomôcť. Šoféra však väzni na úteku ovalili pažbou samopalu, ktorý získali po vraždách dorozcov. Väzni nastúpili do auta a hor sa ďalej na útek. Z Trnavy sa rozhodli zabočiť do Piešťan, zalarmovaná zásahová jednotka ich tam však už čakala, podarilo sa im prestrieľať sa.

Čo čert nechcel…

Pod Hlohovcom sa stalo niečo, čo sa azda deje len vo filmoch. Utečencom v aute došiel benzín. Rozhodli sa rozbehnúť do lesa. Hodinu bežali akýmsi chodníkom. Klusali, náhlili sa, nadávali. Nakoniec dorazili k nejakým budovám. Prišli bližšie a zistili, že sa jedná o objekty Poľnohospodárskeho nákupného a zásobovacieho strediska v Leopoldove. Zas ten nešťastný Leopoldov? Prepadli strážnika a ukradli mu auto.

Po niekoľkých kilometroch sa pokazilo aj toto auto. Nastúpili do rozbiehajúceho sa vlaku. Keď sa priblížila sprievodkyňa s prosbou o preukázanie sa cestovným lístkom, zvalili ju na zem a povyskakovali z vlaku. Na akej stanici sa odrazu ocitli? Stanica Leopoldov… Po dramatickej prestrelke ich predsa len dolapili. Súd im poväčšine vymeral doživotia.