Tomáš Baťa zanechal celému svetu príklad, ako by mal konať, premýšľať a žiť skutočný podnikateľ. Jeho fabriky na konci 30. rokov minulého storočia zamestnávali v Československu 42 tisíc ľudí a každý rok predávali vyše 100 miliónov párov topánok do celého sveta.
Tento pomerne jednoduchý, no nesmierne múdry človek, ktorého hlavným vzdelaním bola škola života, dokázal podnikateľsky preklenúť všeobecne klesajúci dopyt počas 1. svetovej vojny a následnej hospodárskej krízy.
Ako sám mnohokrát pripomínal, na to, aby sa človek stal úspešným nie je bezpodmienečne potrebný vysokoškolský titul. Dôležitá je ochota tvrdo pracovať, používať zdravý sedliacky rozum a – hlavne – nikdy sa nevzdávať.
Keď v roku 1930 zachvacovala svet veľká hospodárska kríza, jeho výrobne linky produkovali 22 miliónov párov topánok. Keď sa táto kríza skončila, z jeho továrni vychádzalo už 48 miliónov párov. Ako to dokázal? František Trnka, jeden z členov jeho vrcholového manažmentu, na túto otázku odpovedal takto:
„VYŠIEL Z KRÍZY POUČENÝ A POSILNENÝ. NAJMÄ MORÁLNE.“
Trnka poukazuje na Baťove nadľudské úsilie, vytrvalosť a pracovitosť a nezabúda pripomenúť i jeho schopnosť podnikať a ochotu riskovať.
Dnes vám prinášam sedem pilierov, vďaka ktorým sa tento obuvník a aj môj veľký vzor Tomáš Baťa stal jedným z celosvetovo známych úspešných podnikateľov.
1. MAL TÚŽBU PODNIKAŤ A BYŤ ÚSPEŠNÝM
Tomáš Baťa bol svojím podnikaním a úspechom priam posadnutý. Nenaháňal sa za peniazmi, ale veril svojim víziám a tomu, čo budoval. Ak by jeho hnacím motorom boli iba peniaze, už dávno by to vzdal, pretože aj on sám sa neraz ocitol na mizine.
Počas 1. svetovej vojny sa nestiahol. Naopak vyťažil z nej. Podarilo sa mu získať zákazku pre rakúsko-uhorskú armádu, a tak počet jeho zamestnancov vzrástol zo 400 na 4000. Baťa bol dravý a naučil sa rozpoznávať príležitosti v každej situácii. Dokonca aj vtedy, keď svet sužovala vojna.
2. BOL OCHOTNÝ RISKOVAŤ A NEBÁŤ SA
Odvážnym šťastie praje a Baťa bol z tých, ktorí sa nebáli riskovať. Nevadilo mu, že ho považovali za blázna, keď v roku 1922 odrazu prekvapil svoju konkurenciu, keď zo dňa na deň znížil cenu svojho tovaru na polovicu.
Bolo po vojne, rozmáhala sa hospodárska kríza a ľudia nemali peniaze na nákupy základných vecí, nieto ešte topánok. A Baťa si to veľmi dobre prepočítal a pochopil, že v takejto situácii bude pre neho lepší vrabec v hrsti, ako holub na streche.
Samozrejme nešlo o čisto nezištný a charitatívny krok, pretože ruka v ruke s ním prišlo aj 40% zníženie miezd jeho zamestnancom, čo bolo na tú dobu považované za odvážny krok. Jeho ľudia však tento počin napokon, hoci určite nie s nadšením, akceptovali.
Historik Zdeněk Pokluda vo svojom diele Zo Zlína do sveta píše:
„ZĽAVA SA PRE ZÁKAZNÍKOV STALA MAGNETOM A NEPREDAJNÉ ZÁSOBY POČAS KRÁTKEJ DOBY ZMIZLI. UMŔTVENÝ KAPITÁL SA OPÄŤ DAL DO POHYBU. ZA PÄŤ ROKOV KAŽDÚ DRUHÚ TOPÁNKU, KTORÚ V ČESKOSLOVENSKU NIEKTO NOSIL, VYROBILI U BAŤU.“
3. BOL OCHOTNÝ UČIŤ SA OD INÝCH
Tomáš Baťa využíval každú príležitosť, ako rozšíriť svoju firmu. Jeho vzorom sa stali americké firmy. Najmä spoločnosť Ford, v ktorej sám istý čas pôsobil, a z ktorej získané poznatky neskôr aplikoval vo svojom vlastnom podnikaní.
Už počas 1. svetovej vojny budoval obchodnú sieť po českých a moravských mestách. Zároveň otváral ďalšie pobočky v zahraničí. Počas krízy v 30. rokoch, keď všetci predávali, on nakupoval. Skupoval konkurenčné firmy v Třebíči, Nových Zámkoch, Veľkých Bošanoch či v Krasicích.
4. SEBESTAČNOSŤ
Baťa vedel, že ak chce produkovať kvalitné výrobky, bude na to potrebovať spoľahlivých a kvalitných dodávateľov. Pretože sa nikdy nedokázal na svojich dodávateľov úplne spoľahnúť, snažil sa postupne vymaniť zo svojej závislosti na nich.
Aj tu využil inšpiráciu od Henryho Forda, ktorý takúto prax využíval vo svojom biznise v Amerike.
Konkrétne to vyzeralo asi takto:
Baťa nakupoval veľkostatky, vďaka čomu mohol svojim zamestnancom ponúknuť lacné potraviny. Zároveň budoval vlastné elektrárne, vykupoval hektáre lesov či dokonca uholné bane.
Gumárne, ktoré vlastnil, vyrábali okrem čižiem aj pneumatiky a plynové masky. Súčasne na svoju expanziu do zahraničia využíval železnice, vodný prieplav a dve vlastné námorné lode.
5. EXPANDOVAL DO CELÉHO SVETA
Baťa si uvedomoval, že na to, aby prekonal krízu, nemôže predávať svoj tovar iba v Československu, ale bude musieť expandovať do zahraničia.
Prvé pokusy však boli problematické. Baťov obchod brzdili colné bariéry či dokonca negatívna kampaň voči jeho tovaru. Oceniteľné je, že napriek tomu v rokoch 1929 až 1932 otvoril po celom svete 666 predajní. Svoje pobočky mal hlavne v Ázii a v Afrike.
Z dôvodu šetrenia nákladov vybudoval postupne výrobné závody v Nemecku, Poľsku, Švajčiarsku, Francúzsku, Indonézii, Singapure, v Holandsku a neskôr aj v Kanade a v Latinskej Amerike. Že to s expanziou do celého sveta myslel vážne, svedčí aj jeho úsmevný výrok:
„AŽ OBUJEME SVĚT, VYLETÍME RAKETOU DO VESMÍRU OBOUVAT MIMOZEMŠŤANY. A NEJLEPŠÍ BY BYLO, KDYBY MĚLI ČTYŘI NOHY.“
6. MODERNIZOVAL A NEUSTÁLE SA POZERAL DOPREDU
Vďaka tomu, že svoj biznis neustále modernizoval a zdokonaľoval, mohol Baťa míľovými krokmi predbiehať svoju konkurenciu.
USA boli stále jeho veľkým vzorom. Aplikoval podľa nich mnoho noviniek a inovácií, a to od špičkových technológií cez pásovú výrobu, prácu založenú na vykonnosti, až po dokonalú organizáciu Taylorovych štúdií.
Jeho prevádzky v Zlíne boli elektrifikované, nakupoval do nich najmodernejšiu techniku, ktorú si neskôr vyrábal vo vlastných strojárňach.
Baťa kládol veľký dôraz i na pracovný výkon svojich manažérov a robotníkov. Ako spomína František Trnka:
„BOL NÁROČNÝ V POŽIADAVKÁCH, TVRDÝ V ICH VYMÁHANÍ, VEĽKORYSÝ V ODMEŇOVANÍ A NEÚPROSNÝ V SANKCIÁCH.“
Baťov prísny režim bol niekedy taký náročný, že sťažnosti na neho sa niekoľkokrát objavili až v parlamente. Napriek tomu za ním jeho zamestnanci vždy stáli. Niet sa čo diviť, veď ich platy boli v medzivojnovom období u Baťu o polovicu vyššie než inde.
7. MAL HLBŠIE HODNOTY, AKO „IBA“ ZAROBIŤ MILIÓNY.
Baťa nebol prioritne zameraný na svoj osobný profit a zisk, ale vážil si aj svojich zamestnancov, pretože si uvedomoval, že aj oni sú zdrojom jeho úspechov.
Z toho dôvodu pre nich neustále vymýšľal rôzne sociálne programy. Staval pre nich rodinné domy, staral sa o školy a podporoval charitu. Dokonca uňho našlo prácu aj viac ako 200 telesne postihnutých ľudí. Vďaka nemu sa moravské mestečko Zlín premenilo na moderné mesto s viac ako 30 tisíc obyvateľmi.
Zlínčania veľmi rýchlo pochopili, že Tomáš Baťa je schopný a ochotný pre nich skutočne a úprimne žiť, preto si ho zvolili za svojho starostu.
„NEŘÍKEJ MI, ŽE TO NEJDE – ŘEKNI MI, ŽE TO NEUMÍŠ“
Je úžasné vidieť, ako dokázal jeden muž, ktorý si ako začínajúci obuvník zháňal svoje prvé zákazky pešo, ktorý sa spočiatku musel vyrovnať s množstvom finančných dlhov, vybudovať takéto obdivuhodné podnikateľské a zároveň aj sociálne humánne dielo.
Jeho ťažké začiatky ho vyformovali do správneho tvaru a priviedli ho k zaslúženému úspechu. V čom spočíval úspech Tomáša Baťu?
„VO SVOJOM ŽIVOTNOM DIELE ZVÍŤAZIL PRETO, ŽE MU IŠLO O VIAC NEŽ LEN O ÚSPECH V OBCHODNOM A PRIEMYSELNOM PODNIKANÍ. USILOVAL O VYTVORENIE ŽIVOTNÉHO ŠTÝLU ČLOVEKA V PRIEMYSELNEJ CIVILIZÁCII“
napísal 50 rokov po jeho smrti v kanadskom exile jeden z „jeho mužov“ Antonín Cekota.
ZDROJ: www.bohatyotec.sk
