Horiace peklo. Aj tak by sa mohol nazvať koniec jednej veľkej éry. Písal sa rok 1937. V kalendári svietil 6.máj. Tento deň bude navždy spájaný s nehodou, ktorá postihla vzducholoď nemeckej výroby, s oficiálnym označením LZ 129.
6.5. 1937 Lakehurste, New Jersey. Čierny deň v dejinách vzducholodí. Zahynulo 13 z 36 cestujúcich, 22 z 60 členov posádky a jeden člen pozemného štábu.
Ako to celé začalo
Ale poďme pekne po poriadku. Vzducholoď Hindenburg, s oficiálnym označením LZ 129, bola vlajkovou loďou nemeckej Zeppelinovej flotily. Na svoj prvý let cez Atlantik sa vydala dňa 6.mája 1936. O 21:30 miestneho času vyrazila z nemeckého Frankfurtu nad Mohanom a mierila smer letisko Lakehurste. Po viac ako 61 hodinách úspešne dorazila do cieľa, kde takmer presne o rok došlo ku katastrofe.
Hindenburg ako Titanic vo vzduchu
Hindenburg bol dielom vtedajšej najnovšej techniky a technických vychytávok. Bol spoločne so sesterskou vzducholoďou s označením LZ 130 (Hindenburg 2) najväčšou vzducholoďou na svete a najväčším postaveným lietajúcim objektom vôbec. Na dĺžku mal 245 metrov. Jeho priemer bol 41 metrov a objem plynu 200.000 kubických metrov. Hindenburg bol skvostom vo vzduchu. Každý jeden vzlet a pristátie lákalo desiatky ľudí a pre obľúbenosť vzducholodí v danom období, ich radi využívali aj celebrity. Aj preto sa zachovalo množstvo obrazových snímkov.
Na palube Hindenburgu bolo o cestujúcich skutočne postarané. Vzducholoď im poskytovala všetok komfort, aj preto bola označovaná za luxusný lietajúci hotel. V kajutách solventných cestujúcich tiekla teplá voda. Na palube bola dokonca miestnosť pre fajčiarov.
Neštandardná „náplň“ vzducholode
Inžinieri mali počiatočný problém. Vzducholode sa plnili predovšetkým héliom. USA však mali na toto médium monopol a odmietli ho dodávať Nemecku. Nedôvera nacistickému Nemecku bola priveľká. A tak namiesto hélia naplnili vzducholoď ľahkohorľavým vodíkom.
Katastrofa
3.máj 1937 sa vzducholoď Hindenburg vydala na svoj posledný let. Letela z Frankfurtu nad Mohanom, ponad Atlantik až do Lakehurste v americkom štáte New Jersey. Pristátie však kvôli zlému počasiu malo meškanie. Hindenburg pre silný vietor a búrku nemohol pristáť. Počasie sa podľa správ z Manhattanu zlepšovalo. Bolo presne 18:25, keď gigant Hindenburg zahájil pristávajúci manéver. Pristátie bolo pre posádku rutinou. Každý bol na svojom mieste a vedel, čo má robiť. Spočiatku sa zdalo, že je všetko podľa plánu.
O pár sekúnd však vypukla panika. Explózia na palube, oslňujúci blesk a Hindenburg sa zmenil na horiacu guľu. Trvalo asi len pól minúty a bolo po ňom. Na palube nastal boj o holý život. Mnoho ľudí sa skúšalo zachrániť skokom zo vzducholode. Iní uhoreli zaživa. Ľudia, ktorí sledovali pristávanie sa tak stali svedkami najväčšej katastrofy v dejinách vzducholodí.
Príčina
Príčina dodnes nie je známa. Vyšetrovací tím zložení zo zástupcov USA a Nemecka sa ihneď po katastrofe vrhol do práce. Výsledok sa však nedostavil. V Nemecku sa skloňoval atentát či sabotáž. Záchytné body pre túto teóriu sa však nenašli. Ako ďalšia možná príčina sa deklaruje otáčací manéver pri pristávaní. Jedno z napínacích lán sa uvoľnilo a spôsobilo trhlinu na vonkajšom plášti vzducholode. Následne začal unikať vysokohorľavý vodík. Vzducholoď bola v búrkovom počasí zrejme vysoko nabitá, po dotyku pristávacieho lana so zemou mohla iskra zapáliť výbušnú zmes vodíka a nastalo horiace inferno.
Skloňujú sa aj iné možné príčiny tejto tragédie, ktoré nesúviseli s vodíkovou náplňou vzducholode. Bez pochybností už zrejme nezistíme presnú príčinu nešťastia. Čo je však jasné – pre Zeppeliny katastrofa znamenala dočasný koniec. Preprava cestujúcich vzducholoďami sa vtedy zastavila.
Porovnanie vzducholode Hindenburg a lode Titanic
